V posledných dňoch sa napätie medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou ešte viac vystupňovalo. Ruské drony aj stíhačky opakovane narušili vzdušný priestor členských štátov NATO, čo vyvolalo obavy a prinútilo Poľsko aj Estónsko aktivovať článok 4 zmluvy, ktorý slúži na zvolanie konzultácií medzi spojencami.
Reakcia Aliancie je zatiaľ hodnotená ako vlažná, no poľský prezident Karol Nawrocki sa už vyjadril, že by rád videl spojenecké jadrové zbrane priamo na poľskom území. Na sériu incidentov upozornil portál Kyiv Independent. Najprv predminulý týždeň vstúpilo do poľského vzdušného priestoru približne dvadsať ruských dronov, ktoré následne narušili aj oblasť vo vládnej štvrti Varšavy.
Krátko nato nad Estónskom operovala trojica ruských stíhačiek, pričom sa tam zdržiavali až 12 minút. Napätie ešte viac zvýšil incident pri nemeckom Rostocku, kde museli vzlietnuť dve stíhačky, aby identifikovali ruský prieskumný stroj. Hoci sa nachádzal v medzinárodnom priestore nad Baltským morom, letel bez zapnutého transpondéra a bez letového plánu.
Slabá pripravenosť Aliancie
Analytici upozorňujú, že NATO nie je dostatočne pripravené reagovať na hrozbu lacných dronov. Andras Racz z nemeckej Rady pre medzinárodné vzťahy v rozhovore pre Kyiv Independent uviedol, že incident v Poľsku jasne ukázal slabiny Aliancie v oblasti protivzdušnej obrany. Podľa neho je práve to hlavná lekcia, ktorú si spojenci musia odniesť z posledných udalostí.
Poľsko volá po jadrových zbraniach
V reakcii na ruské provokácie zaznievajú z Poľska stále tvrdšie vyhlásenia. Prezident Karol Nawrocki v rozhovore pre francúzsku televíziu LCI vyhlásil, že jeho krajina by sa mala zapojiť do programu šírenia jadrových zbraní v rámci NATO. Zdôraznil, že Poľsko by malo mať vlastné jadrové, energetické, civilné aj vojenské kapacity a že prítomnosť spojeneckých jadrových zbraní na jeho území by zvýšila bezpečnosť celej Aliancie.
Francúzsky jadrový dáždnik
Otázka jadrových zbraní je v Európe veľmi citlivá. Momentálne je jediným štátom Európskej únie, ktorý má vlastný jadrový arzenál, Francúzsko. V NATO disponujú jadrovými zbraňami aj Spojené štáty americké a Veľká Británia. Francúzsky veľvyslanec Stéphane Crouzat nedávno uviedol, že Francúzsko má k dispozícii menej než tristo jadrových hlavíc, štyri ponorky schopné ich odpáliť a tiež stíhačky Rafale vybavené jadrovými strelami.
Paríž má tak podľa neho kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok pripravenú dôveryhodnú jadrovú silu. Podľa denníka The Telegraph Francúzsko dokonca zvažuje možnosť umiestniť svoje stíhačky schopné niesť jadrové zbrane na území Nemecka.
Ukrajinská pomoc pri dronovej hrozbe
Poľsko sa zároveň rozhodlo pripraviť na prípadné ďalšie útoky dronov praktickejším spôsobom. Využiť chce skúsenosti ukrajinských odborníkov, ktorí už štvrtý rok čelia masívnym ruským útokom bezpilotných lietadiel a majú bohaté skúsenosti s ich likvidáciou.
Incidenty ako test trpezlivosti Aliancie
Situácia z posledných dní jasne ukazuje, že Rusko skúša hranice trpezlivosti NATO. Poľsko a Estónsko upozorňujú, že iba konzultácie nestačia. Zatiaľ čo Aliancia sa snaží udržať jednotu a riešiť situáciu diplomaticky, stále viac sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po konkrétnejších krokoch. Diskusia o jadrových zbraniach je zatiaľ len v rovine slov, no pre štáty na východnom krídle NATO sa táto otázka stáva čoraz aktuálnejšou.
Incidenty narastajú
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že vzdušný priestor Estónska narušili tri ruské lietadlá typu MiG-31, ktoré sú schopné niesť hypersonické rakety Kinžal. V estónskom vzdušnom priestore zotrvali približne 12 minút. Estónsko si v reakcii na incident predvolalo ruského diplomata v Tallinne.
Estónsko sa stalo už treťou krajinou NATO, ktorá v uplynulých týždňoch hlásila narušenie svojho vzdušného priestoru Ruskom. V nedeľu totiž Rumunsko oznámilo, že jeho vzdušný priestor narušil dron počas ruského útoku na Ukrajinu. Minulý týždeň, taktiež počas útoku ruských síl na Ukrajinu, došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska 19 dronmi.
V piatok tiež dvojica ruských bojových lietadiel narušila ochrannú zónu poľskej plošiny v Baltskom mori.
Nahlásiť chybu v článku