Od piatku 13. júna sa globálne médiá zameriavajú na vojnu na Blízkom východe. Izrael napadol Irán a odvtedy napätie neustupuje.
Zvýšila sa neistota
Ako povedal analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík, konflikt medzi Izraelom a Iránom zvyšuje geopolitickú neistotu, no jeho bezprostredný dopad na európsku ekonomiku je zatiaľ zanedbateľný. Ceny ropy síce vzrástli, no zatiaľ podľa analytika platí aj pre Slovensko a aj pre EÚ, že ide skôr o rizikovú prirážku než o štrukturálny šok.
„Pokiaľ by sa situácia neeskalovala do blokády Hormuzského prielivu, cez ktorý prúdi 20 % svetovej ropy, dosahy na energetické náklady v Európe ostanú minimálne až žiadne. Pre krajiny ako Slovensko je dôležité najmä to, aby sa výkyvy cien nepreniesli do inflácie a vyšších výrobných nákladov. V prípade rozsiahlejšieho konfliktu by však mohla byť ohrozená stabilita celého regiónu, čo by zvýšilo tlak na euro aj energetickú politiku EÚ,“ vysvetlil Bajzík.
Napadnutie Izraelom nemuselo byť podľa neho úplným prekvapením, no jeho rozsah znamená, že teraz môžeme hovoriť o otvorenom ozbrojenom konflikte na Blízkom východe. To v prvom rade vyvoláva otázky o situácii na trhu s ropou. Minulý týždeň cena barelu ropy Brent vzrástla zo 66 na 74 dolárov a dočasne až na 78,5 dolára.
Aj keď je to oveľa vyššia úroveň než na začiatku mája, ceny sú podľa analytika stále ďaleko od toho, čo bolo vidieť po agresii voči Ukrajine. Vtedy to bolo až 130 dolárov. „V podstate ide o návrat na úrovne, a skôr ich nižšie vrstvy, z rokov 2023 a 2024,“ hovorí Bajzík.
Mohol by nastať šok
Zatiaľ nie je podľa neho veľká reakcia na trhoch s ropou, pretože ide skôr o výsledok rizikovej prémie než akejkoľvek významnej fundamentálnej zmeny na trhu s ropou. „Dôvodom je, že Irán vyváža ropu predovšetkým do Číny a v tomto smere sa nič nezmení,“ povedal analytik.
Medzitým je blokáda Hormuzského prielivu podľa jeho slov nepravdepodobná. „To by bol skutočný šok, ktorý by mohol priniesť recesiu globálnej ekonomiky,“ uviedol Bajzík. No tento krok sa podľa neho javí ako mimoriadne nepravdepodobný.
Napadnutie Iránu Izraelom sa odzrkadlilo na finančných trhoch, ale reakcia nebola podľa analytika panická. „Zaznamenali sme odliv investorov smerom k bezpečnejším aktívam, čo ovplyvňuje akciové indexy,“ skonštatoval Bajzík.
Vyhlásenia izraelských predstaviteľov naznačujú pripravenosť krajiny viesť konflikt na plnej úrovni, aby zastavila iránsky nukleárny projekt. „Aj keď vyhlásenia amerického prezidenta varujú Irán pred ďalšími útokmi, celkový tón Trumpovho postoja nesľúbi pokojné riešenie, čo zvyšuje obavy o predĺženie konfliktu na Blízkom východe,“ dodal analytik.
Vyhráža sa popravou
Izraelský minister obrany Jisrael Kac v utorok varoval najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, že by mohol skončiť „podobne ako“ bývalý iracký prezident Saddám Husajn, ktorého najskôr zvrhli a neskôr popravili.
Kac počas stretnutia s izraelskými vojenskými a bezpečnostnými veliteľmi podľa vyhlásenia svojho úradu uviedol: „Varujem iránskeho diktátora pred pokračovaním vojnových zločinov a odpaľovaním rakiet na izraelských civilistov.“
Dodal: „Mal by si spomenúť, čo sa stalo diktátorovi v susednej krajine, ktorý sa proti Izraelu vydal rovnakou cestou.“
Saddám Husajn bol zvrhnutý počas invázie vedenej Spojenými štátmi v roku 2003. Následne ho zajali a popravili. Jeho režim počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 vypálil rakety na Izrael. Obviňovali ho tiež z tajného jadrového programu.
Nahlásiť chybu v článku