Foto: Ctibor Bachratý

/ 246 / Tlačová správa
V tomto roku zaradili Pohodu do výberov najlepších festivalov aj renomované britské denníky ako The Telegraph, The Guardian či Metro.

Keď sme sa nadšení v office bavili, kto nám ešte chýba zo zoznamu rešpektovaných mienkotvorných britských médií, spomenuli sme si na The Independent. A práve tento denník priniesol koncom minulého týždňa sólo recenziu festivalu Pohoda od hudobného novinára Dereka Robertsona s názvom: „Tri dni preplnené radosťou, kedy sa dobré pocity odrážajú v hviezdnom, rozmanitom line-upe“ a podtitulom: „K návštevníkom sa správajú ako k rodine a naozaj každý si tu nájde niečo pre seba.“ Festivalu zároveň udelil absolutórium v podobe hodnotenia päť hviezdičiek z piatich. Na nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať preklad tejto fantastickej recenzie. Ďakujeme, Derek a The Independent.

Tri dni preplnené radosťou, kedy sa dobré pocity odrážajú v hviezdnom, rozmanitom line-upe.

K návštevníkom sa správajú ako k rodine a naozaj každý si tu nájde niečo pre seba

Ako zvyčajne, aj toto leto prinieslo známe príbehy o hrôzostrašných zážitkoch z rôznych britských hudobných podujatí: absurdné fronty, prehnaný dôraz na bezpečnosť a nedostatok základnej infraštruktúry – veci, ktoré ničia to, od čoho očakávame, že pôjde o povznášajúce, oslavné dni. Ale v Európe robia veci inak – robia ich lepšie – a slovenský festival Pohoda sa rýchlo stáva jedným z najlepších víkendov na kontinente.

Foto: pohoda výber

Pri pohľade na slnkom zaliate polia pri Trenčíne naplnené tisíckami natešených fanúšikov sa stanete svedkom toho, aké by festivaly mali byť. Tu nie ste len „zákazníkom“, správajú sa k vám ako k členovi širokej rodiny a organizátori sa nadmieru snažia, aby bolo všetko čo najpríjemnejšie. Zadarmo je tu k dispozícii pitná voda či dávkovače opaľovacieho krému rozmiestnené po celom areáli, nájdete tu obrovské množstvo (extrémne) cenovo prijateľných miestnych jedál a nápojov a tá trocha organizácie, ktorá je potrebná sa deje trpezlivo a s úsmevom.

To všetko prispieva k trom dňom preplneným radosťou, keď sa dobré pocity odrážajú v hudobnom line-upe nasmerovanom k popovejšej, povznášajúcej časti hudobného spektra. Pohoda nikdy nestavila na dvoch alebo troch hlavných áčkových headlinerov, ale popravde to ani nepotrebuje; namiesto toho ponúka bohatý a rozmanitý výber umelcov počas celého dňa, vďaka čomu si naozaj každý nájde niečo pre seba a objaví aj zopár vzácnych kúskov.

Foto: pohoda výber

Štvrtkový program otvoril skvelý Ziggy Marley, ktorého vzpružujúci reggae-pop dokonale sedel k veľkolepému západu slnka a The Chemical Brothers, ktorí počas polnočného setu priniesli roboty, neobvyklé vizuály a veľa burácajúcich beatov. Nebolo to prelomové či inovatívne, ale táto dvojica blížiaca sa k päťdesiatke, robila čo vedela, aby publikum nabila energiou a naservírovala mu väčšinu svojich hitov, ktoré iskrili aj 20 rokov od éry ich najväčšej slávy.

Pri celkovo desiatich stageoch, vrátane rôznych stanov, prepravného kontajnera a tmavého, upoteného zatemneného boxu, sa dalo jednoducho ponoriť a vynoriť z hudobných setov a skutočne ochutnať rastúce hudobné talenty Slovenska. Vychádzajúci producent/elektro-zjav Isama Zing oslnil v temnote Klubu a slnečné skoré popoludnie bolo perfektným pozadím pre výstredný dreampop Tolstoys. Najlepšími však boli NVMERI, ktorých nepredvídateľný, funkom šmahnutý math-pop primäl celý stan, aby úplne bez rozmyslu strúhal tanečné figúry.

Foto: Martina Mlčuchová

Bláznivý tanec pokračoval o niekoľko hodín neskôr, keď Confidence Man spustili na pódiu hedonistické dvojzmyselné disco vypaľováky, ktoré sa dali očakávať od dua s menami Janet Planet a Sugar Bones. Majú reputáciu najlepšej festivalovej kapely tohto leta a hodina v ich spoločnosti bola najšialenejšou zábavou, aká sa dala predstaviť, a ktorá skombinovala smiešnosť, preafektovanosť a úplnú nádheru.

Nemenej dobré boli Legendy shoegaze Ride, ktorí sa vrátili späť v čase a zneli rovnako plno a expanzívne ako vždy. Skombinovali staré kúsky s materiálom z najnovšej nahrávky Weather Diaries a ich vírivé zvukové steny boli prijaté rovnako nadšene ako Slowdive minulý rok. Ich rífy a postupne silnejúci zvuk mali silu a pôvab. Ihneď potom sa ľudia zhŕkli, aby si pozreli Dannyho Browna, ako prináša nespútaný set plný života, ktorý pozostával najmä z albumu Atrocity Exhibition z roku 2016.

Foto: Martina Mlčuchová

Bolo však ťažké prekonať skutočnú hviezdnu silu Rodrigueza, ktorého príchod na pódium privítalo publikum tichou úctou. Hoci sediac v prednej časti stageu vyzeral trochu krehko, priniesol úžasne hrejivú hodinu hudby a zdalo sa, že sa ho skutočne dotklo nadšené prijatie, ktorého sa mu dostalo. Povedal: „Ďakujem, že ste prišli, je naozaj skvelé vidieť vás všetkých“, ale, samozrejme, potešenie aj česť boli na našej strane.

Pohoda vyniká v prekonávaní očakávaní, takže nie je prekvapením, že dva výnimočné momenty víkendu prišli z opačných koncov hudobného spektra. Annie Clark ako St. Vincent už dlho mení definíciu toho, čo smie robiť moderná indie popstar a jej súčasná show zhutňuje všetko, čo ju robí skvelou, do úžasných 90 minút. Divoko hrala na gitare, pospevovala si a šéfovala pódiu s kráľovským pokojom a istotou, je to nová neónová superstar pre digitálny vek.

Foto: Ctibor Bachratý

O polhodinu neskôr sme sa napchali do oného prepravného kontajnera (garáže) a pozreli sme si slovenské garážové punkové trio Genuine Jacks, ako to totálne rozbalili s ich pesničkami. Bolo tam miesto asi iba pre 20 ľudí a bola to divoká, bujará jazda, zopár ľudí sa dokonca pokúsilo o crowd surfing. Tento blitzkrieg v nás zanechal pocit radosti a do chladného nočného vzduchu sme vyrazili s úsmevom na kilometer širokým, čo je bežná reakcia každého, kto okúsi dokonalosť Pohody.

Pôvodný text recenzie si môžete prečítať tu.

Pozri aj: Pohoda 2018 sa skončila, dojmy zostávajú. Pozrite si fotografie z posledného, horúceho a zároveň najpohodovejšieho dňa



Komentovať (0)