Klimatické zmeny zásadne ohrozujú bezpečný prístup občanov k pitnej vode. Zhodli sa na tom audítori počas 23. výročnej konferencie pracovnej skupiny pre environmentálne audity (WGEA) celosvetovej kontrolórskej organizácie INTOSAI na Malte.
Zástupcovia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR prezentovali na konferencii závery auditu, ktorým vlani preverovali účinnosť národných opatrení na ochranu klímy. Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho Slovensko stagnuje v plnení klimatických a environmentálnych opatrení.
Nedostatok investícií znižuje bezpečnosť a kvalitu života
TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková. „Ukazuje sa, že Slovensko v ostatnom období stagnuje pri realizácii akčných plánov, financovaní projektov zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov, ochranu vodných tokov či realizácii protipovodňových opatrení,“ uviedol Andrassy. Dodal, že dôsledky globálneho otepľovania dnes ohrozujú nielen majetok, ale aj životy občanov oveľa viac než iné bezpečnostné riziká.
Mieni, že vojnové konflikty fatálnym spôsobom degradujú výsledky dlhoročných environmentálnych projektov. „Budúca realizácia týchto zámerov je v globálnom meradle vážne ohrozená. Pokračujúce znižovanie investícií do ochrany prírody bude mať pritom nevyčísliteľné dôsledky na zdravie a výrazné zníženie kvality života miliónov ľudí, podporí nekontrolovateľnú migráciu a naruší celý ekosystém Zeme,“ upozornil.
Slovensko čelí suchu a poklesu hladiny podzemnej vody
Bolech Dobáková pripomenula, že rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii celosvetových meraní. Podotkla, že Slovensko a krajiny strednej Európy pociťujú negatívne dopady zmeny klímy najmä na poklese hladín podzemných vôd, vysychaní potokov a rozširovaní oblastí, ktoré trpia extrémnym suchom. Dodala, že práve sucho a ochrana vodných zdrojov sú strategické oblasti, ktorým by mali vlády, parlamenty, ako aj občianska spoločnosť venovať zvýšenú pozornosť.
NKÚ upozornil na významné riziká v oblasti slovenského vodárenstva. „Štátne inštitúcie a samosprávy, ktoré sú zodpovedné za dodávku pitnej vody do domácností a modernizáciu vodárenskej infraštruktúry, čelia investičnému dlhu v hodnote niekoľkých miliárd eur. Výsledkom sú takmer 30-percentné straty vody v zastaraných rozvodoch,“ objasnila hovorkyňa.
Nový nástroj na hodnotenie klimatických politík
Priblížila, že pokrok krajín v oblasti ochrany životného prostredia budú nezávislé kontrolné inštitúcie hodnotiť pomocou jednotnej metodiky Climate Scanner, ktorú v rokoch 2023 až 2025 spoluvytvárali aj slovenskí kontrolóri. Ide podľa nej o prvý globálny nástroj umožňujúci nestranne zhodnotiť napredovanie krajín v klimatických a environmentálnych politikách.
„Vďaka medzinárodnej metodike budeme schopní objektívne hodnotiť environmentálne stratégie a nestranne posudzovať efektivitu použitia zdrojov. V neposlednom rade globálne pravidlá nám pomôžu zúčtovať širší prínos opatrení na kvalitu života ľudí,“ skonštatoval Andrassy.
Nahlásiť chybu v článku