Iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa. Vyhlásil to v stredu v rámci výjazdu do Komárna prezident SR Peter Pellegrini, informuje spravodajca TASR.
„Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci,“ povedal Pellegrini.
Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.
„Najprv summit, kde spolu s Veľkou Britániou bolo len pár vybraných krajín, teraz ďalší summit, ktorý má byť dnes, kde je ďalšia nejaká skupina krajín, kde som neporozumel, prečo tam nie je nielen Maďarsko a Slovensko, hoc my priamo susedíme s krajinou konfliktu. Zvláštne! Nerozumiem, ako nemôže byť na summit o budúcnosti Ukrajiny a povojnového usporiadania prizvaná krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde ten vojnový konflikt je. Krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde sa má hovoriť o trvale udržateľnom mieri,“ podotkla hlava štátu a podčiarkla, že to, čo robí francúzsky prezident, neprispieva k jednote.
Pýtať sa môže medzi členmi koalície
Prezident kritizuje summity organizované Macronom krátko po tom, čo premiér cestoval počas sviatkov do Moskvy, zverejnil fotografie s Putinom a po tom, čo Tibor Gašpar pripustil vo verejnoprávnej televízii STVR možnosť vystúpenia Slovenska z EÚ. A keď niektorí členovia koalície tvrdia, že na prostesty chodia Ukrajinci, prípadne keď premiér hovorí, že EÚ by sa k téme, ktorú teraz rieši celá Európa ani nemala hlásiť.
Francúzsko bude v stredu popoludní hostiť v Paríži druhý summit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov. Konať sa má v hybridnom formáte, pričom viacerí predstavitelia krajín sa pripoja prostredníctvom videohovoru, informuje TASR.
Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.
Nahlásiť chybu v článku