Za najrealistickejší scenár vývoja iniciatívy za referendum o predčasných voľbách považuje publicista Juraj Hrabko ten, že prebehne bez prvej otázky, príde naň príliš málo voličov a z tohto dôvodu nebude platné. Povedal to v TASR TV.
správy od nás budete mať ako prví.
Podľa Hrabka hlavným cieľom referendovej akcie nebolo to, aby jej výsledkom bolo platné referendum, ale s ňou súvisiaca publicita. „Referendum nakoniec nebude platné. O to, koniec koncov, podľa mňa iniciátorom ani nešlo. Išlo im o to, zvýšiť povedomie značky svojej strany,“ predpokladá Hrabko.
V roku 2021 Ústavný súd SR na podnet prezidentky Zuzany Čaputovej rozhodol, že referendová otázka na skrátenie volebného obdobia je v rozpore s ústavou. Aj keď aktuálny prezident Peter Pellegrini podporuje myšlienku zmeny ústavy tak, aby bolo referendum o skrátení volebného obdobia možné, v súčasnom právnom stave Hrabko predpokladá, že referendum vypíše bez prvej otázky. „Neviem odhadnúť účasť, ale rozhodne nebude vysoká,“ povedal.
Skrátenie volebného obdobia nepodporovali
Hrabko pripomenul, že dnešní predstavitelia Demokratov v minulom volebnom období možnosť skrátiť volebné obdobie referendom nepodporovali, dokonca prispeli k tomu, že bola táto možnosť na návrh Márie Kolíkovej (SaS) vypustená z návrhu novely ústavy.
Napriek tomu 23. marca 2026 Demokrati odovzdali vyzbieraných vyše 384 000 podpisov na vyhlásenie nového referenda s tromi otázkami. Okrem skrátenia volebného obdobia súčasnej vlády sa pýtajú na obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry a zrušenie doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
Pokiaľ by Fico predstúpil so zámerom personálnych zmien v kabinete, prezident je pripravený o nich diskutovať, zatiaľ však premiér takýto záujem neprejavil. Hlava štátu to potvrdila v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. „Toto vôbec nie je téma, neleží to na stole. Viete, ako sa hovorí, čo nie je dnes, môže byť zajtra, ale zajtra, rovnako ako aj dnes, k rekonštrukcii vlády nepríde,“ konštatoval Hrabko.
O zloženie vlády sa totiž podľa neho opiera parlamentná koaličná väčšina. Premiér má právo výmeny vo vláde navrhnúť, podľa Hrabka by však takémuto procesu predchádzala dohoda na koaličnej rade. „Keď nemáte koaličných partnerov, nemáte väčšinu v parlamente. Zbytočne zmeníte ministra, keď vám ho okamžite po vymenovaní parlament odvolá,“ upozornil.
PS už zrejme dosiahlo svoj vrchol
Snem opozičného Progresívneho Slovenska (PS) 28. marca opätovne zvolil za predsedu hnutia Michala Šimečku. Hnutie zároveň vylúčilo z prípadnej povolebnej spolupráce dnešné vládne strany a hnutie Republika. „Vzhľadom na skúsenosti z nestabilného a chaotického vládnutia v rokoch 2020 – 2023 sa bude usilovať o posilňovanie bloku konštruktívnych opozičných strán PS, SaS, KDH a Demokrati,“ podčiarklo PS v prijatom uznesení.
Podľa Hrabka je výpovedná hodnota prijatého uznesenia malá. „Uznesenie sa môže kedykoľvek zmeniť. A vždy je iná situácia po voľbách ako pred voľbami,“ podčiarkol. Znovuzvolenie Michala Šimečku za predsedu PS bolo podľa neho opodstatnené, keďže s ním dosiahol dobré výsledky a je dlhodobo najsilnejšou opozičnou stranou. „Pod jeho vedením sa strana vytiahla nahor a bolo by celkom zvláštne, keby teraz mal nastúpiť na jeho miesto niekto iný. Otázka znie tak, či strana nebude stagnovať, nebude klesať. Zdá sa, že vrchol už dosiahla,“ poznamenal Hrabko.
Nahlásiť chybu v článku