O veľkých šelmách máme nepresné údaje, no napriek tomu slúžia ako argument na ich reguláciu. Upozornila na to ochranárska organizácia Aevis. Ako zdôraznila, región Polonín je významné územie výskytu veľkých šeliem. Žije tu medveď, vlk či rys, pričom ich počet je zo strany poľovníkov nadhodnotený.
„Napriek tomu, že tu šelmy nespôsobujú farmárom takmer žiadne škody a ani neprichádza ku konfliktom s obyvateľmi, majú Poloniny zriadený zásahový tím proti medveďom, ktorého vyzbrojenie nás stálo 15-tisíc eur. Preventívne opatrenia pre včelárov, farmárov a obyvateľov sú pritom niekoľkonásobne lacnejšie a efektívnejšie,“ uviedla organizácia.
Štát podľa ochranárov vytvára zásahový tím, aj keď nenastane konflikt
Ochranári upozornili, že oficiálne štatistiky o počte šeliem sú tvorené výlučne údajmi od poľovných revírov a nikto ich nekontroluje. Tieto údaje v oblasti Polonín v rokoch 2023 až 2024 hovoria o približne 44 až 51 medveďoch, 29 až 34 rysoch a 170 až 172 vlkoch. Podľa ochranárov však ide o výrazne nepresné čísla a v niektorých prípadoch aj v rozpore s vedeckými poznatkami, najmä ak ide o teritoriálne druhy ako rys či vlk.
„Napriek tomu sa práve takéto nadsadené údaje často využívajú ako argument na reguláciu šeliem. Realita v teréne je však iná. Podľa údajov Okresného úradu Snina nebol v roku 2025 zaznamenaný ani jeden prípad útoku na hospodárske zvieratá, včelstvá či človeka,“ podotkli ochranári.
Odborník na veľké šelmy z organizácie Aevis Michal Kalaš zdôraznil, že v Národnom parku Poloniny nastala absurdná situácia. V tejto oblasti totiž podľa jeho slov za posledných desať rokov nenastal prakticky žiadny konflikt medzi medveďmi a ľuďmi a štát aj napriek tomu zriadil zásahový tím pre medveďa hnedého. Peniaze, ktoré boli doň investované, mohli byť podľa Kalaša investované do preventívnych opatrení, ktoré reálne fungujú. Ochranári priblížili, že v lokalite Polonín bolo evidovaných 16 uznaných prípadov škôd, ktoré sa týkali iba vlka a jeho prirodzenej koristi – voľne žijúcej vysokej zveri.
„Napriek tomu, že ide o prirodzený kolobeh v prírode, zákon to definuje ako škodu, ktorú zaplatia daňoví poplatníci zo štátneho rozpočtu. Za obdobie rokov 2015 – 2025 bolo poľovníkom na týchto ”škodách“ vyplatených viac ako 100-tisíc eur,“ upozornili ochranári.
Štát neprispieva farmárom a včelárom, ale dotuje poľovníkov
Kalaš kritizuje, že štát neprispieva farmárom a včelárom na prevenciu, ale poľovníkov dotuje za to, že vlk robí v lese to, čo v ňom robiť má, a teda, že loví zver. Preventívne opatrenia sú podľa neho kľúčovým nástrojom na predchádzanie budúcim konfliktom medzi človekom a šelmami. Starať by sa mal o to štát, no v téme prevencie ho nahrádzajú neziskovky.
Preventívnym opatreniam v regióne Polonín sa venuje organizácia Aevis v rámci medzinárodného projektu COOP4SAFE. Na prvé konkrétne kroky prišlo v roku 2025, kedy získalo materiálnu pomoc osem miestnych farmárov a včelárov. Išlo pritom najmä o technické zabezpečenie, ako napríklad elektrické ohradníky či solárne napájacie systémy, v hodnote sedemtisíc eur. Aj v tomto roku získajú pomoc ďalší farmári a včelári.
Ochranári podotkli, že v susednom Česku takúto pomoc neriešia neziskovky, ale priamo štát. „Agentúra ochrany prírody a krajiny (AOPK ČR) pravidelne vyhlasuje dotačné výzvy z európskych fondov na podporu farmárov a včelárov pri ochrane ich majetku. Aktuálne je otvorená už 93. výzva, čo dokazuje systematický prístup štátu k tejto problematike. Farmári tam môžu získať financie napríklad na elektrické ohradníky, ochranné siete pre včelstvá, budovanie košiarov, na kúpu pastierskych psov či technické vybavenie,” vymenovala koordinátorka projektu Zuzana Burdová z Aevis.
Doplnila, že tento systém je financovaný z eurofondov. Finančné zdroje na prevenciu sú tak podľa ochranárov dostupné, no výzvou pre SR zostáva ich efektívne čerpanie.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku