Viac ako stovka Banskobystričanov a Banskobystričaniek podpísala otvorený list primátorovi mesta, v ktorom vyjadrujú znepokojenie nad plánovaným výrubom približne 400 stromov v mestskom parku na Tajovského ulici. Občania žiadajú samosprávu, aby pozastavila masívny výrub a zachovala staré stromy. Mesto už skôr avizovalo, že výrub je pred revitalizáciou parku potrebný pre zlý zdravotný stav stromov, v budúcnosti ich nahradí vyše 500 nových.
správy od nás budete mať ako prví.
Chcú vyrúbať 400 stromov
V mestskom parku na Tajovského ulici by malo v novembri dôjsť k výrubu asi 400 stromov, ide o približne polovicu drevín, ktoré sa tu nachádzajú. Výrub má byť realizovaný v súvislosti s dlho očakávanou revitalizáciou parku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V utorok (6. 10.) sa v meste konalo stretnutie občanov, ktorí s výrubom nesúhlasia a považujú ho za neprimeraný zásah s vážnymi dôsledkami pre parkový ekosystém.
„Nemalo by ísť v prvom rade o revitalizáciu parku, ale o jeho záchranu. Záchranu nenahraditeľného biotopu a zachovanie genius loci. A záchranu a život každého zo stromov by mali mať v rukách spoločnosti a odborníci, ktorí majú so záchranou skúsenosti a výsledky,“ uvádza sa v otvorenom liste.

Údajne chýbajú niektoré posudky
Signatári tvrdia, že ekologická, historická a spoločenská hodnota parku tkvie práve v jeho starých vzrastlých stromoch. Spochybňujú vyjadrenia samosprávy, že sú stromy choré, a tvrdia, že len prirodzenými procesmi reagujú na sucho, horúčavy či nadmerné slnečné žiarenie. Konštatujú, že po vyrúbaní stoviek stromov sa park zmení na horúcu plochu bez tieňa a upozorňujú na chýbajúci zoologický posudok a hydrogeologický prieskum.
„Park je útočiskom mnohých druhov vtákov, netopierov a hmyzu, vrátane chráneného a vzácneho druhu kováčika hrdzavého. Bez nich nie je možné zodpovedne posúdiť, aký vplyv bude mať výrub na úbytok biodiverzity,“ uvádzajú signatári s tým, že výrub stromov by mal byť pri záchrane a obnove parku až posledným, terminálnym riešením.
Občania v otvorenom liste samosprávu žiadajú, aby pozastavila masívny výrub, zverejnila arboristický posudok a odôvodnenie výrubu. Požadujú tiež, aby mesto aktualizovalo a prispôsobilo projekt s maximálnym dôrazom na klimatické a ekologické potreby.
„Súčasná situácia má máločo spoločné s výstupmi participatívneho procesu, aj s pôvodným architektonickým návrhom revitalizácie parku, ktorý vyhral medzinárodnú súťaž, aj s názormi odborníkov, na mnohé oblasti, s ktorými park súvisí,“ uviedli v otvorenom liste.

Mesto chce vysadiť 540 dlhovekých stromov
Revitalizáciu mestského parku pripravuje banskobystrická samospráva už niekoľko rokov. Projekt obnovy parku vzišiel z dialógu s obyvateľmi a krajinársko-architektonickej súťaže, do ktorej sa zapojilo 12 tímov. Radnica v druhej polovici septembra v parku organizovala stretnutie s verejnosťou, na ktorom sa diskutovalo o jeho plánovanej obnove.
V tlačovej správe po podujatí mesto uviedlo, že pred samotnou revitalizáciou parku bude nevyhnutný výrub zhruba polovice chorých a nebezpečných stromov, ktoré sú podľa výsledkov dendrologického prieskumu z roku 2024 oslabené a predstavujú bezpečnostné riziko pre návštevníkov. So samotnými prácami v rámci revitalizácie chce mesto začať budúci rok, v rámci náhradnej výsadby ráta s prírastkom 540 dlhovekých stromov odolnejších voči meniacim sa klimatickým podmienkam.
Farmaceutka Lívia: Silnú imunitu si nevybudujete za pár dní, voľnopredajné automaticky neznamená vhodné
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti











Nahlásiť chybu v článku