Zábery oranžového trpaslíka, ktorý sa nachádza 370 svetelných rokov od Zeme, okamžite obleteli svet. Táto hviezda sa volá PDS 70. Prítomnosť telesa – planéty na jej obežnej dráhe, vedci očakávali už pomerne dlho. Jej nového spoločníka pomenovali PDS 70b. Aj napriek tomu, že ľudstvo malo celkom slušné poznatky o formácii nových planét, jeho pozorovanie ukázalo, že takýto proces je omnoho zložitejší.
Vieme, že počas formovania novej planéty je podstatná prítomnosť prachu, kameňov a plynov. Pri tvorbe planéty sa všetky tieto látky zrážajú na jednom mieste. V skutočnosti je však celkom ťažké tento proces spozorovať. Keď sa však tieto látky zrážajú, ich výsledok začína byť čoraz intenzívnejší. Formácia, ktorú prach, kamene a plyny vytvárajú, je stále silnejšia a zvyšuje sa aj gravitačná sila. Na svojej obežnej dráhe táto formácia zbiera materiál, až sa z nej v konečnom dôsledku stane planéta.
Astronómom sa podarilo zachytiť tieto protoplanetárne disky – teda častice obliehajúce formujúci sa objekt – a zistili, že objekt, ktorý pozorujú, má parametre planéty. Ako sa však ukázalo, odfotografovať celý proces tiež nie je najjednoduchšia úloha. Väčšina exoplanét je príliš ďaleko na to, aby sme ich zachytili optickým teleskopom. Ďalší problém predstavuje, že sa ťažko rozoznávajú, keďže väčšinu svetla pohltí ich hviezda. To je rovnaký dôvod, prečo nevidíme na oblohe hviezdy počas dňa.
Prítomnosť protoplanetárnych diskov v okolí mladej hviezdy, však nemusí nutne znamenať zrod novej planéty. Vedci si tak vytipovali niekoľko kandidátov, pri ktorých by mohli byť úspešní. Hviezda PDS 70 však mala veľmi dobré predpoklady na to, aby pri nej vznikla nová planéta, keďže jej disk bol doslova obrovský. Dosahoval priemer 130 astronomických jednotiek. Pre lepšiu predstavu, vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom je 1 astronomická jednotka.
Keďže ide o oranžového trpaslíka, ktorý je skutočne obrovský, no zároveň neprodukuje priveľa svetla, išlo o perfektný objekt na pozorovanie koronografom, teda zariadením, ktoré dokáže blokovať vniknutie svetla z okolitých hviezd do objektívu. Známka koronografu je čierna bodka uprostred oranžového zhluku častíc, ktoré môžete vidieť na obrázku. Týmto spôsobom sa podarilo vedcom objaviť v protoplanétárnom disku PDS 70 veľký objekt, ktorým bola práve nová planéta PDS 70b.
Planéta PDS 70b je niekoľkokrát väčšia ako Jupiter a jej obežná dráha dosahuje 22 astronomických jednotiek. To znamená, že kým dokončí jeden svoj okruh, trvá to 120 pozemských rokov. Teplota na povrchu planéty sa pohybuje okolo 926 °C, čo značí, že podľa všetkého nebude schopná hostiť život. Tak horúcu planétu by ste sotva hľadali v našej slnečnej sústave, keďže najvyššiu teplotu u nás má Venuša a ide o 463 °C.
Aj napriek tomu, že nejde o obývateľnú planétu, čo je hlavný cieľ objavovania exoplanét, stále ide o prvé pozorovanie „rodiacej“ sa planéty. Ide teda o veľmi významný astronomický objav, ktorý sa rozhodne zapíše do histórie.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku