Európsky parlament (EP) v stredu odobril historicky prvé pravidlá EÚ týkajúce sa boja proti násiliu na ženách. Novú smernicu zhodnotilo viacero slovenských europoslancov, informuje spravodajca TASR.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá/RE) ako tieňová spravodajkyňa liberálnej frakcie pre túto smernicu ľutuje, že v nej chýba jednotná definícia trestného činu znásilnenia na základe súhlasu. Napriek tomu zákon považuje za významný pokrok v boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. „Posilňuje ochranu obetí, prístup k spravodlivosti aj prevenciu. Toto všetko bude pre niektoré členské štáty, najmä tie, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor, obrovským krokom vpred. Je to však len začiatok boja, aby sa všetky prípady násilia náležite riešili,“ uviedla.
Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) uviedla, že okrem opatrení zameraných na prevenciu a predchádzanie násilia na ženách sú súčasťou smernice aj špecifické pravidlá zamerané proti kybernetickému prenasledovaniu a ustanovenia týkajúce sa zlepšenia prístupu obetí násilia k spravodlivosti a potrebnej zdravotnej starostlivosti. „Problémom bola neexistujúca harmonizácia a súvisiace zosúladenie príslušných právnych predpisov v rámci EÚ. To čiastočne rieši nová smernica. Spoločné európske pravidlá sa do budúcnosti môžu rozšíriť a zamerať viac aj na ďalšie oblasti zvyšujúce ochranu potenciálnych obetí násilia,“ odkázala.
Treba robiť viac pre ochranu žien a detí
Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) to považuje za skvelú správu, lebo ide o komplexnú legislatívu s jasnými záväzkami pre členské štáty. Ocenil, že okrem sporov o definíciu znásilnenia stavia smernica mimo zákon nútené sobáše a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, k čomu v Únii stále dochádza. Víta tiež väčšiu ochranu obetí násilia na ženách a domáceho násilia, čo sa týka aj detí. „Deti sú často svedkami domáceho násilia a nemajú dnes účinné mechanizmy ochrany v rámci EÚ. Toto konečne harmonizujeme,“ vysvetlil. Dodal, že smernica sa týka aj zavedenia do praxe konkrétnych článkov Istanbulského dohovoru, ktorý Únia ako celok prijala.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) uviedla, že treba robiť viac pre ochranu žien a detí, zároveň priznala, že smernicu vníma ako „legislatívu pre legislatívu“, ktorá ide nad rámec nevyhnutného a nepomôže situácii na Slovensku. „My máme legislatívu na Slovensku, ktorá do dnešného dňa nie je patrične implementovaná a vykonateľná. Práve preto, že nemáme dostatočne školených policajtov, prokurátorov a sudcov, že keď je žena napríklad vystavená násiliu, nevie, kam sa má obrátiť, a nie sú vytvorené podmienky, aby od násilníka zo spoločnej domácnosti mohla odísť a udať ho,“ opísala situáciu.
Každá tretia žena v EÚ zažila počas života fyzické alebo sexuálne násilie
Martin Hojsík (PS/RE) pripomenul, že každá tretia žena v EÚ zažila počas svojho života fyzické alebo sexuálne násilie a že ženy tvoria väčšinu obetí trestného činu týrania partnerom, vyhrážania sa, znásilnenia alebo sexuálneho násilia. „V EÚ zomrie každý rok rukou partnera v priemere sedem žien. Podobná situácia je aj na Slovensku, často čítame o príbehoch žien, ktoré niekto z ich blízkych zneužil alebo zavraždil, no niektorí politici stále odmietajú akceptovať termín rodovo podmienené násilie. Prestaňme preto ospravedlňovať násilie na ženách, odsúďme ho,“ uviedol. Dodal, že smernica nie je ideálna, no je významným krokom vpred predovšetkým pre krajiny,
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) spresnil, že násilie páchané na ženách je hrubým porušením ľudských práv. Za prínosnú považuje najmä kriminalizáciu kybernetického obťažovania a prenasledovania na úrovni EÚ, keďže tie majú často cezhraničný charakter. „To zvýši efektívnosť stíhania takýchto trestných činov,“ odkázal.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku