Keď sme si cez víkend kupovali lístky, novinka na portáli ČSFD svietila s astronomickými 85 %, čo je o dvanásť percent viac než má Nosferatu. V kontexte filmov všeobecne, no obzvlášť v žánri hororu, ide o nevídané číslo. Práve toto hodnotenie bolo rozhodujúcim dôvodom, prečo sme do kina vyrážali plní očakávania.
Hororová novinka Zbrane (Weapons) využíva poviedkový formát rozdelený na kapitoly, pričom každá z nich sleduje dej z pohľadu inej postavy. Ústredným motívom je záhadná udalosť – počas jednej noci všetky deti z istej triedy, okrem jediného žiaka, náhle vstanú z postelí a vybehnú do tmy. Po ich stopách sa akoby zľahla zem. Nikto netuší, kam zmizli, a ani dôkladné vyšetrovanie neprináša žiadne odpovede.
My sme si tento film vyrazili užiť krátko po premiére a v našej recenzii vám prezradíme, či sa ho oplatí vidieť aj vám.
Silná atmosféra sa po chvíli vytratí, toto nás sklamalo
Momentálne má 83 percent, no podľa nás jeho hodnotenie časom klesne. Najsilnejšou stránkou je od úvodu precízne budovaná atmosféra – napätá ako struna, s pocitom, že za každým záberom číha niečo neznáme. Nechýba niekoľko tuctových, no technicky bezchybne zvládnutých jumpscare momentov. Neprekvapili, ale ani neurazili – ide o poctivú remeselnú prácu.
Pri jednej scéne – snovej vízii učiteľky, ktorej je venovaná samostatná dejová línia, sme si od prekvapenia dokonca zaryli nechty do kože. Mnohé z najsilnejších momentov ťažia zo snovej mystiky pripomínajúcej svet Freddyho Kruegera. Nechýbajú ani dve šokujúce scény s ihlami, pri ktorých budete doslova zatínať zuby. Dej plynule napreduje, občas síce zablúdi k mimoriadne zbytočným pasážam, no stále drží krok s vysokými očakávaniami.
Lenže vo chvíli, keď sa príbehu ujme línia malého Alexa, začína mystika miznúť. Tajomno sa rýchlo rozpúšťa v priamočiarom odhaľovaní všetkých odpovedí. Zisťujeme presne, čo sa stalo, ako sa to stalo, kto za to nesie vinu, aj čo sa dialo za zatvorenými dverami.
Aj tu sa síce nájde pár scén, z ktorých naskočí husia koža. Lenže v horore je práve nedopovedanosť tým, čo odlišuje priemerný titul od takého, ktorý sa nám zaryje pod kožu a ešte dlho po premietaní rezonuje v mysli. Tu sa zloduch v poslednej tretine nielen odhalil, ale aj zrozumiteľne vysvetlil a naservíroval v plnej paráde – a tým film v našich očiach okamžite stratil aspoň pätnásť percent zo svojho pôvodného kúzla.
Rovnako sklamalo aj samotné vysvetlenie, ako sa podarilo deti vylákať z postelí. Tento motív sme za posledných pár rokov videli v hororoch minimálne desaťkrát. Máme pocit, že sa pomaly stáva druhou vlnou „zombie klišé“ – a prestáva baviť.
Úplný záver filmu však priniesol nečakané osvieženie. Mimoriadne bizarná a absurdne zábavná scéna, ktorá sa nečakane zlomí do gore hororu, nás zastihla úplne nepripravených. Šok, ktorý vyústil dokonca do trpkého záchvatu smiechu, bol paradoxne jedným z vrcholov projekcie.
Na margo celku – tento film rozhodne nie je brak. No podobne ako pri premiére 28 Years Later mu chýba kúsok režisérskej geniality – ochota dej zhutniť, orezať a ponechať niektoré odpovede vo fantázii diváka.
A hoci neľutujeme ani jediný minutý cent za veľkoplošný zážitok, realita sa tentoraz nestretla s našimi veľmi vysokými očakávaniami. Výsledkom tak je príjemne zvládnutý horor, ktorý síce nevybočuje z tradičného formátu, ale atmosférou a prednesom si drží jemný nadpriemer – a jeho najlepšie momenty sú tie najviac absurdné.
Nahlásiť chybu v článku