Film má na ČSFD aktuálne hodnotenie 76 percent, teda o tri percentá viac než Nosferatu, ktorý na prelome rokov 2024 a 2025 vyvolal doslova globálny ošiaľ.
Fanúšikovia sa ho dočkali po dlhých 23 rokoch, odkedy v roku 2002 vyšla kultová prvotina. Zaujímavosťou nového 28 Years Later (28 rokov potom) je, že na natáčanie bol použitý iPhone 15 Pro Max.
Režisér Danny Boyle vysvetlil: „Natáčanie s iPhonmi nám umožnilo pohybovať sa bez obrovského množstva vybavenia.“ Cieľom netradičného filmárskeho štýlu, pričom iPhone mal byť „hlavnou kamerou“ filmu, bolo dosiahnuť podobnú autenticitu, ako keď režisér natáčal prvý film franšízy.
My sme na túto novinku, ktorá rozvíja známu filmovú franšízu, vyrazili už v deň premiéry. A dnes vieme, či sa oplatí aj vám.
Oplatí sa vidieť túto filmovú novinku?
Za posledný rok sme videli viacero filmových noviniek, ktoré síce odštartovali výborne, no napokon sa niekde cestou rozpadli. K takým dielam patrí Mickey 17, Substance — a, žiaľ, aj nový horor 28 Years Later.
Ak by sme film rozdelili na tri časti, tá prvá je z hľadiska atmosféry, vizuálu a deja skutočne prvotriedna. Napätie je všadeprítomné, scény našponované ako struna — niekoľkokrát sme si v kine doslova kŕčovito zarývali nechty do dlaní a zadržiavali dych. Práca so strihom a komponovaním scén je miestami vyrážajúca dych, inokedy pripomína temný blackmetalový videoklip.
Druhá tretina filmu pôsobí ako zvláštny mix filmu Midsommar a série The Last of Us. Nie je vyslovene zlá, no príbeh sa pomaly začína rozplývať, logika deja slabne a záver tejto pasáže jednoducho nemá dostatočný úder. Vizuál a niekoľko naozaj silných scén síce držia tempo, no emócie aj nosné prvky žánru akoby sa začali rozpadávať.
Pomyselná tretia časť (od momentu návratu hlavného hrdinu) podľa nás úplne stráca racionálny zmysel — a čiastočne aj význam. Z napätého hororu sa zrazu stáva zvláštna dobrodružná sága s nejasnou dynamikou aj cieľom.
Film však výrazne ťahá najmä prostredie britskej karantény a silné herecké výkony. Výnimočne zažiaril maličký Alfie Williams, ktorý ukázal obdivuhodný rozsah — po boku Jodie Comerovej v úlohe chorej matky. A, samozrejme, prítomnosť hereckej legendy Ralpha Fiennesa dodáva filmu váhu a kvalitu britskej produkcie. Oceňujeme aj niektoré atmosférické scény, a tiež zaujímavé jednotlivé zábery, akými je otváracia scéna, ktorá nám pripomenula kolektívnu traumu zo seriálu Teletubbies.
Jeden z užívateľov na ČSFD upozornil na nešťastné zvukové experimenty — a my s tým musíme súhlasiť. Hoci úmysel bol zrejmý, výsledok často pôsobil chaoticky. Zvukár akoby presne nevedel, kam efekt alebo soundtrack vložiť — a výsledkom boli rušivé momenty, ktoré vytrhávali diváka z atmosféry. Jeho výkon je neporovnateľný s filmom Substance, kde zvuk doslova film povýšil na nový level.
Nakoniec, keďže sme predchádzajúce časti nevideli, miestami sme mali pocit, že nám niečo uniká. Odkazy a súvislosti pôsobili vytrhnuto, a možno by lepšie fungovali s kontextom predchádzajúcich filmov. Napriek tomu snímka vo väčšine funguje aj samostatne — hoci jej skutočne zvláštna dejovosť túto rovnováhu narúša.
Na Nosferatu sa nešplhá, zlý však rozhodne nie je
Za nás tento film nového Nosferatu rozhodne neprekonal a kvalitatívne zaostáva o niekoľko dlhých krokov.
Napriek tomu ide o príjemne bizarný, vizuálne pôsobivý a miestami skutočne šokujúci zážitok — na naše slová si spomeniete pri scéne vo vlaku. Chýba mu však povestný „doťuk“ režisérskej geniality, ktorý by nás prinútil vrátiť sa k nemu opakovane.
To však neznamená, že ide o prepadák. Práve naopak — návšteva kina sa určite oplatí. Vo svojom žánri patrí 28 Years Later medzi vydarenejšie zombie filmy posledných rokov. Zaradili by sme ho do kategórie vyššieho priemeru — možno s vami úplne nepohne, ale určite neodídete z kina so zbytočne minutými peniazmi.
Suma sumárum — znížte očakávania a sklamaní rozhodne nebudete.
Nahlásiť chybu v článku