Najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete, Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) v laboratóriu CERN pri Ženeve, sa v pondelok zatvára na štyri roky. Deje sa tak kvôli rozsiahlej modernizácii. Tá by mala výrazne zvýšiť jeho kapacitu kolízií a potenciál na objavovanie tajomstiev vesmíru, vrátane temnej hmoty. Odborníkom bude pri objavovaní pomáhať aj umelá inteligencia. Zdôrazňujú však, že všetkých fyzikov nahradiť nemôže.
správy od nás budete mať ako prví.
Odborníci hovoria o vstupe do novej éry
LHC, 27-kilometrový kruhový tunel, v ktorom sa zrýchľujú protóny a narážajú pri extrémnych energiách, je známy najmä vďaka potvrdeniu existencie Higgsovho bozónu (ľudovo sa mu hovorí aj „božská častica“) . Modernizovaný urýchľovač, nazývaný High Luminosity LHC (HL-LHC), by mal začať opäť fungovať v júni 2030 a prevádzkovať sa približne desať rokov.
„Toto je veľmi dôležitý moment. Od pondelka vstupujeme do novej fázy,“ povedal vedúci projektu HL-LHC Markus Zerlauth. Cieľom je zvýšiť počet kolízií za jednotku času desaťnásobne oproti súčasnému stavu. Celkové náklady na modernizáciu sa odhadujú na 1,5 miliardy dolárov, ktoré budú hradené z členských príspevkov CERN a nefinančných príspevkov, vrátane USA, Japonska, Kanady a Číny.
Množstvo dát, ktoré bude možné získať, bude extrémne vysoké
Modernizácia si vyžiada kompletnú výmenu komponentov na 1,2 kilometra z celkových 27 kilometrov tunela. Nové supravodivé magnety umožnia lepšie sústredenie zväzkov častíc a zvýšenie počtu kolízií na 140 až 200 pri každom strete dvoch zväzkov v detektoroch. „Zvýšený počet kolízií nám umožní zhromaždiť až 100-krát viac dát,“ povedal Zerlauth.
Počet kolízií bude taký vysoký – niekoľko miliárd za sekundu –, že nebude možné uložiť všetky dáta a bude potrebné v reálnom čase vyberať tie najzaujímavejšie pomocou umelej inteligencie. Po modernizácii očakáva CERN produkciu približne 380 miliónov Higgsových bozónov, oproti 55 miliónom od začiatku prevádzky LHC v roku 2008.
Umelá inteligencia nemôže nahradiť fyzikov
Hlavnou nádejou je produkcia dvoch Higgsových bozónov súčasne a sledovanie ich interakcie. „AI však nenahradí fyzikov,“ zdôraznila vedkyňa Nedaa-Alexandra Asbah z experimentu ATLAS v CERN. „Chceme hľadať nové častice,“ povedal koordinátor operácií CMS Filip Moortgat.
Bežná hmota tvorí len 5 % vesmíru, zvyšok tvoria temná hmota (27 %) a temná energia (68 %), ktoré vedci zatiaľ nedokázali priamo pozorovať. Objav Higgsovho bozónu v roku 2012 rozšíril poznatky o tom, ako častice získavajú hmotnosť, a priniesol Nobelovu cenu za fyziku Peterovi Higgsovi a Francoisovi Englertovi v roku 2013.
Nahlásiť chybu v článku