Monumentálne egyptské pyramídy sú atrakciou, ktorú túži vidieť nespočetné množstvo ľudí. Stavby, ktoré stoja tisícročia a hádam aj ešte ďalšie tisícročia stáť budú, fascinujú už od ich objavenia moderným svetom. Veľkou záhadou ale ostáva to, ako dávnoveká egyptská civilizácia mohla tieto kolosálne stavby vôbec postaviť.
A zdá sa, že veľmi významný dielik do skladačky pochopenia tejto záhady teraz prináša nová štúdia vedcov, o ktorej píše portál Science Alert z prebraného textu agentúry AFP.
Vyschnutá rieka
Nová štúdia publikovaná v časopise Nature opisuje objav 64 kilometrov dlhého riečneho ramena, ktoré pretekalo aj popri pyramídovom komplexe v Gíze. Toto zasypané riečne rameno by mohlo potenciálne vyriešiť záhadu, ako starí Egypťania prepravovali obrovské kamenné bloky slúžiace na stavbu.
Vedci si už dlho lámali hlavu, prečo bolo 31 pyramíd postavených v pozdĺžnom páse v teraz nehostinnej oblasti. Pás zahŕňa aj Veľkú pyramídu v Gíze, ktorá je jediným dodnes stojacim starovekým divom sveta.
Aj keď predpoklad o rieke tu bol už dlho, nikto ju doteraz nenašiel. Avšak teraz medzinárodný tím vedcov použil radarové satelitné snímky a zmapovali riečne rameno, ktoré nazvali Ahramat. To v arabčine znamená „pyramídy“.
Jednoduchšia preprava stavebného kameňa
Špeciálne radarové snímanie im dalo schopnosť preniknúť cez povrch a odhaľovať skryté oblasti vrátane pochovaných a vyschnutých riečnych korýt. Následné skúmanie v teréne potvrdilo riečne sedimenty, a to, že kedysi mohutná rieka tiekla touto oblasťou. Potom však, asi pred 4200 rokmi v časoch veľkého sucha, začala byť viac a viac zahaľovaná nánosmi piesku, až úplne zanikla.
Slávne pyramídy v Gíze stoja na náhornej plošine, asi kilometer od brehu objavenej rieky, ku ktorej od nich viedol chodník. Ťažké stavebné kamene tak mohli byť prepravované po nej, čo bolo oveľa jednoduchšie, ako by ich mali presúvať po súši.
Keďže tok rieky sa časom menil, je to tiež dôvod, prečo boli pyramídy stavané na rozličných miestach. „Keďže rameno rieky sa v priebehu času menilo, králi zo 4. dynastie robili iné rozhodnutia o umiestnení pyramídy, ako králi v 12. dynastii,“ uviedla spoluautorka štúdie Suzanne Onstine z univerzity v Memphise pre agentúru AFP.
Nahlásiť chybu v článku