Niektoré nočné mory sa dajú zahnať sprchou. Iné sa práve tam začínajú, povedzme už pri obyčajnom čistení zubov. Po vernisáži sa umelec vrátil domov, aby si aspoň večer umyl zuby. No keď stlačil tubu zubnej pasty, nevyšla z nej známa biela hmota, ale niečo tmavé a podozrivé.
S neistotou otvoril vrchnák a v tej chvíli bolo všetko jasné. Niekto mu do tuby natlačil ľudské výkaly. Sám to opísal jednoducho: „Niečo tmavé bolo v paste, tak som sa pozrel bližšie… Niekto tam naschvál natlačil ho*no.“
Párty, ktorá sa skončila laboratórnym zločinom
Dôvera medzi priateľmi je dôležitá. Ale keď niekomu zveríte kód od bytu, neočakávate, že vám z neho spraví drogový brloh. Majiteľ bol mimo mesta, keď mu kamarát napísal, že si ide len po zabudnutý sveter. Všetko pôsobilo nevinne, no o polnoci prišiel telefonát: „Trochu sa to rozbehlo.“
Keď sa domáci na druhý deň vrátil, našiel kúpeľňu plnú rozrezaných plechoviek, práškov a podozrivej chémie. Neskôr zistil, že si tam niekto počas večierka zriadil malú domácu továreň na drogy. Ako to zhrnul: „Zavolal mi opitý kamarát, že je to len malá párty. Keď som prišiel domov, niekto tam varil „crack“. V mojej kúpeľni.“
Sušička, ktorá si to nezaslúžila
Niektoré zážitky nie sú ani tak o tom, čo sa udialo, ale skôr o tom, čo už z pamäti jednoducho nevymažete. Na vysokoškolskom žúre sa niekto neznámy rozhodol vykonať potrebu priamo do sušičky a zapol ju. To, čo nasledovalo, nebolo len zvrátené, ale aj neznesiteľne zapáchajúce. Spotrebič skončil na skládke. Spolu s dôverou v ľudstvo. Majiteľ bytu to opísal jednoducho: „Niekto sa vys*al do sušičky a zapol ju. Nikdy sme nezistili, kto to bol. Museli sme kúpiť novú.“
Škrečok a krutá lekcia detstva
Domáce zvieratá sú často prvou školou zodpovednosti a lásky. Preto keď dvanásťročné dievča stratilo svojho škrečka vinou nešikovnej kamarátky, nešlo len o nehodu, ale o malú tragédiu. Kamarátka si ho zobrala do náručia, no keď sa náhle postavila, škrečok jej vypadol z rúk a fatálne si poranil krk.
Dievča plakalo. A na druhý deň v škole sa dočkalo posmechu, že mu záležalo na „obyčajnom hlodavcovi“. Spomína na to s bolesťou: „Povedala som jej, aby si sadla a hladkala ho opatrne. Vstala, on jej vypadol z rúk. Zlomil si krk. Bola som zničená. A ona sa mi potom smiala.“
Zlatý dážď v kuchynskom dreze
Myslíte si, že kuchyňa je najhygienickejšie miesto v byte? Tento príbeh vás presvedčí o opaku. Priateľova mama prišla bez ohlásenia práve vo chvíli, keď bola jeho priateľka v sprche. Namiesto toho, aby chvíľu počkala alebo zašla na blízku verejnú toaletu, sa rozhodla vymočiť rovno do kuchynského drezu. Bez slova, akoby na tom nebolo nič zvláštne. Ako to vystihla poškodená: „Bola lenivá prejsť tridsať metrov k záchodom, tak sa vycikala do môjho kuchynského drezu.“
Slané nie sú, ale nechutné rozhodne
Nie každý problém v domácnosti je hneď cítiť alebo vidieť. Niekedy ide o niečo také nenápadné, že si to najprv ani nevšimnete. Ako napríklad to, že arašidy zrazu prestanú byť slané. Rodina nechápala, prečo ich obľúbené oriešky zrazu chutia tak mdlo. Až neskôr sa ukázalo, že štrnásťročná dcéra jednej z osôb, ktoré boli na návšteve, každý jeden arašid oblízala a vrátila späť do misky. Nenápadne, bez povšimnutia. „Oblízala všetky arašidy a vrátila ich späť. Nikto o tom nevedel. My sme ich potom jedli a čudovali sa, že nie sú slané,“ spomínajú so znechutením.
Niektoré návštevy nás obohatia, iné nám dajú lekciu, na ktorú tak skoro nezabudneme. Či už ide o zničenú posteľ, sušičku plnú hrôzy alebo arašidy s nechceným prekvapením, jedno je isté. Dôveru sa neoplatí rozdávať len tak. Tieto príbehy nám ukazujú, že hranice slušnosti nie sú pre každého samozrejmosťou. A možno je niekedy lepšie zostať doma sám, než riskovať, že si domov pustíte hotovú pohromu.
Nahlásiť chybu v článku