Naša planéta je úžasné miesto plné zaujímavostí, tajomstiev a neraz bláznivých vecí, ktoré nás dokážu dennodenne prekvapiť. Dôkazom je i dnešná séria 10 zaujímavých faktov o našej planéte, ktoré ste dodnes možno ani netušili. 

Mount Everest nie je najvyššou horou na svete

Na školách nás už roky učia, že najvyšším vrcholom sveta je Mount Everest, ležiaci v Himalájach, ktorý sa týči 8 848 m.n.m. Z istého uhla pohľadu to však vôbec nie je tak. Naša planéta má totiž iný najvyšší vrchol planéty, ktorý však z väčšej časti leží pod hladinou oceánu. Je ním havajská sopka Manua Kea, ktorá je vysoká 4205 metrov, no jej základňa siaha viac ako 5000 metrov pod hladinu oceána. Celkovo má teda viac ako 10 000 metrov, čo z nej robí najvyššiu horu planéty. Napriek tomu ostáva Mount Everest stále svetovým vrcholom s najvyššou nadmorskou výškou na planéte.

I zemská atmosféra má hranice

Medzinárodnou leteckou federáciou uznaná hranica medzi atmosférou a vesmírom je od 50. rokov 20. storočia tzv. Kármánova hranica, ktorá sa nachádza vo výške 100 km nad zemským povrchom. Dnes vieme, že hranica medzi atmosférou Zeme a vesmírom je oveľa vyššie, no napriek tomu považujeme Kármánovu hranicu za platnú. Definovanie 100 km výšky vzišlo z potrieb zistiť, do akej vzdialenosti môže stále nad Zemou letieť lietadlo. Vedci zistili, že práve Kármánova hranica je tým medzníkom po ktorom sa už nejedná o aeronautický, ale orbitálny let.

Najsuchšie miesto na svete nájdete v Antarktíde

Možno si myslíte, že najsuchším miestom na našej planéte je púšť Atacama, ktorá sa nachádza v Čile. Podľa vedcov sa v tejto púšti nachádzajú oblasti, kde dážď nepadal už stovky rokov. Pravdou však je, že najsuchším miestom na planéte je údolie neďaleko antarktickej polárnej stanice McMurdo. Táto oblasť sa nachádza v zrážkovom tieni Transanarktického pohoria a podľa výskumov tu žiadne zrážky nepadli už takmer 2 milióny rokov.

Zem má len 3% sladkej vody

Na našej planéte sa nachádza asi 326 miliónov kubických kilometrov vody. Z tohto množstva tvorí 97% voda slaná a teda len 3% tá sladká. Z tohto „malého“ množstva tvoria viac ako 2/3 zamrznuté ľadovce a 20% sladkej vody nájdete v najhlbšom a najstaršom jazere na svete – Bajkalskom jazere.

Najstarší ľudský náboženský chrám má 11 600 rokov

Göbekli Tepe, tak sa nazýva najstaršia (nájdená) náboženská stavba na Zemi, ktorá je súčasne i najstaršou známou stavbou zložitejšou ako chatrč. Jej vek siaha až 11 600 rokov do minulosti. Táto neolitická svätyňa sa nachádza v juhovýchodnej Anatólii (Turecko). Jej nález v polovici 20. storočia spôsobil revolúciu hneď v niekoľkých vedných odboroch súčasne. Vek tejto neolitickej svätyne totiž posunul dovtedy poznanú hranicu počiatku ľudskej civilizácie do minulosti takmer o polovicu.

Mesiac bol niekedy súčasťou Zeme

Podľa niekoľkoročného výskumu je veľmi pravdepodobné, že Mesiac, alebo aspoň istá jeho časť, bola kedysi vlastne súčasťou našej planéty. Podľa výskumov sa totiž Mesiac sformoval asi pred 4,36 miliardami rokov potom, ako do Zeme narazilo vesmírne teleso vo veľkosti Marsu, a to planéta s názvom Theia. Táto planéta sa po náraze roztrieštila a z jej úlomkov a úlomkov Zeme, ktoré sa po náraze uvoľnili, sa postupom času sformoval satelit našej Zeme – Mesiac.

Kontinenty sa znovu spoja

Ako určite viete, rozloženie kontinentov na našej planéte bolo v dávnej minulosti celkom iné. Z obrovského prakontinentu Pangea, ktorý sa rozdelil na Lauráziu a Godwanu sa postupom času oddelili dnešné časti pevniny. Podľa odhadov vedcov sa v budúcnosti opäť dočkáme ďalšieho superkontinentu. Pangea Ultima, ako ho nazvali, má vzniknúť podľa ich výpočtov asi o 250 až 300 miliónov rokov.

Najrozsiahlejšie vymieranie v histórii Zeme spôsobil jediný organizmus

Permské vyhynutie, ktoré nastalo asi pred 252 miliónmi rokov, spôsobili vyhynutie až 90% druhov našej planéty. Príčiny tohto javu nie sú dodnes celkom zrejmé, no podľa výskumu MIT za všetko mohol možno jediný organizmus, a to baktéria s názvom Methanosarcina. Táto metán produkujúca baktéria sa podľa ich odhadov pred 252 miliónmi rokov vo veľkom rozšírila vo svetovom oceáne, čím sa do ovzdušia dostalo extrémne množstvo metánu, ktorý rapídne zmenil podmienky na našej planéte.

Väčšina planéty leží celé dni v temnote bez Slnka

Povrch Zeme pokrýva zo 71% oceán, v ktorom slnečné svetlo prenikne do hĺbky maximálne 200 metrov pod jeho hladinu. V tejto hĺbke je teda absolútna temnota, bez slnečného žiarenia a akéhokoľvek zdroja svetla (okrem fosforujúcich organizmov). Viac ako polovica našej planéty teda nikdy nezažila energiu slnečnej energie a žije tak neustále v temnote.

Ležia 2000 km od seba, no časový rozdiel je viac ako 24 hodín

Časové pásma na našej planéte sú zaujímavou témou, pri ktorej vám garantujeme, že toho ešte mnoho neviete. Niečo viac sa môžete dozvedieť i v našom staršom článku. Dnes si spomenieme len jednu zaujímavosť, ktorá sa týka Americkej Samoi a Vianočného ostrova. Tieto dve územia ležia v Tichom oceáne „len“ 2000 kilometrov od seba, no časový rozdiel medzi nimi je viac ako 24 hodín.

Pozri aj: 9 mýtov o Zemi, ktorým ste doteraz verili, no vôbec nie sú pravdivé

brightside.me