Hladiny oxidu uhličitého v atmosfére dosiahli v roku 2024 rekordnú úroveň. Podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa koncentrácia CO₂ zvýšila najprudšie od začiatku moderných meraní a planéta sa tak čoraz viac uzamyká v cykle globálneho otepľovania.
Na dramatický nárast upozorňuje aj environmentálny portál The Ecologist, ktorý píše, že príroda začína strácať schopnosť brániť sa. Správa WMO ukazuje, že globálna priemerná koncentrácia oxidu uhličitého vzrástla medzi rokmi 2023 a 2024 o rekordných 3,5 častice na milión.
Planéta sa prehrieva a rast CO₂ sa zrýchľuje
To je najväčší nárast od roku 1957, keď sa začali moderné merania. Celková koncentrácia CO₂ v atmosfére tak dosiahla hodnotu 423,9 ppm, čo je viac než o polovicu viac, než aké boli hodnoty pred priemyselnou revolúciou.
„Teplo zachytené oxidom uhličitým a ďalšími skleníkovými plynmi turbo-nabíja našu klímu a vedie k čoraz extrémnejšiemu počasiu. Znižovanie emisií je preto nevyhnutné nielen pre klímu, ale aj pre našu ekonomickú bezpečnosť a kvalitu života,“ uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka Svetovej meteorologickej organizácie Ko Barrett.
Oceány a lesy strácajú schopnosť pohlcovať uhlík
Zatiaľ čo približne polovica všetkého oxidu uhličitého, ktorý ľudia každoročne vyprodukujú, zostáva v atmosfére, druhá polovica sa obvykle viaže v oceánoch a suchozemských ekosystémoch. Tento proces sa však podľa WMO začína narúšať. Ako vysvetľujú vedci, teplejšie oceány majú nižšiu schopnosť rozpúšťať oxid uhličitý, zatiaľ čo sucho, odlesňovanie a požiare oslabujú lesy.
Rok 2024 bol navyše poznačený silným javom El Niño, ktorý priniesol extrémne suchá v Amazónii a južnej Afrike. Obe oblasti zažili rozsiahle požiare, ktoré nielen uvoľnili obrovské množstvo uhlíka, ale zároveň znížili schopnosť prírody ho opätovne absorbovať.
„Existuje obava, že zásobníky oxidu uhličitého na súši aj v oceánoch sa stávajú menej účinnými. To zvýši množstvo CO₂, ktoré zostane v atmosfére, a urýchli globálne otepľovanie,“ varuje vedecká pracovníčka WMO Oksana Tarasova. Dodáva, že „posilnené monitorovanie skleníkových plynov je nevyhnutné, ak chceme porozumieť tomu, ako sa tieto procesy menia.“
Rekordne stúpajú aj metán a oxid dusný
Okrem oxidu uhličitého stúpli na rekordné úrovne aj ďalšie skleníkové plyny a to metán a oxid dusný. Metán sa podieľa na približne 16 percentách celkového zahrievania planéty a má životnosť približne deväť rokov. V roku 2024 dosiahla jeho koncentrácia 1942 častíc na miliardu, čo predstavuje nárast o 166 percent oproti predindustriálnej ére.
Oxid dusný, ktorý vzniká najmä v poľnohospodárstve a priemysle, dosiahol hodnotu 338 častíc na miliardu, teda o 25 percent viac ako pred priemyselnou revolúciou.
Dôsledky cítime už dnes
Vedci upozorňujú, že oxid uhličitý má v atmosfére veľmi dlhú životnosť a jeho vplyv pretrváva stovky rokov. To znamená, že aj keby sa emisie dnes zastavili, planéta sa bude ďalej otepľovať. Extrémne vlny horúčav, dlhé obdobia sucha, silné búrky a záplavy sú už teraz čoraz bežnejšie.
Svetová meteorologická organizácia pripomína, že rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii meraní. „Naša planéta je vystavená nebezpečnému klimatickému cyklu, v ktorom príroda stráca schopnosť brániť sa. Ak sa nám nepodarí znížiť emisie, prehrievanie sa ešte zrýchli,“ uvádza WMO.
Čas konať sa kráti
Vedci sa zhodujú, že potrebné sú okamžité opatrenia. Odborníci apelujú na vlády aj jednotlivcov, aby znižovali emisie, chránili lesy, mokrade a oceány a investovali do presnejšieho monitorovania klímy. Ako zdôrazňuje Oksana Tarasova, „ak stratíme našich najväčších prírodných spojencov, prehráme boj s klimatickou krízou.“
Správa Svetovej meteorologickej organizácie a The Ecologist je jasným varovaním, že čas konať sa kráti. Každý rok otáľania znamená nielen ďalší nárast teplôt, ale aj nenávratné zmeny v ekosystémoch, ktoré sú kľúčové pre život na Zemi.
Nahlásiť chybu v článku