Slovenská pošta predchádza v poslednej dobe viacerými významnými zmenami a hoci sa v niektorých veciach prispôsobuje 21. storočiu, nie zo všetkých zmien sú ľudia nadšení, najmä ak sa rušia pobočky.
Presne to sa stalo obyvateľom najväčšieho nitrianske sídlisko Klokočina, konkrétne na Jurkovičovej ulici, odkiaľ chce pošta presunúť svoju pobočku do susednej mestskej časti, s čím ľudia ani samotné mesto nesúhlasia. Vraj pôjde o zhoršenie komfortu zákazníkov a tým bez auta to výrazne skomplikuje život, píše STVR.
Spomínaná pošta funguje niekoľko desaťročí a využíva ju takmer 17-tisíc obyvateľov. Pošta sa však bráni a hovorí o nevyhovujúcom technickom stave budovy a z tohto kroku vraj budú profitovať samotní klienti. Hoci sa mesto snaží o pobočke rokovať, nevyzerá to, že by mohlo byť úspešné. Termín sťahovania je však nateraz neznámy.
Transformácia pošty
To však už neplatí pre desiatky ďalších pobočiek po celom Slovensku. Podľa portálu oPeniazoch tento rok skončilo celkovo 29 pobočiek pošty a ďalších 13 má pribudnúť v augute, konkrétne sú to pošty v lokalitách Bohdanovce nad Trnavou, Dúbrava (okr. Liptovský Mikuláš), Hybe, Kalša, Krásno, Kravany nad Dunajom, Lubina, Lučenec 4, Medveďov, Nadlice, Prievaly, Skalka nad Váhom a Veľké Chlievany.
Podobné to bolo aj minulý rok, kedy sa zrušili desiatky pobočiek. Kompletný zoznam nájdete na tomto odkaze, no len v Bratislave išlo osem pobočiek, v Trnave o ďalšie dve a podobne je na tom aj Prešov či ďalšie väčšie aj menšie mestá.
Transformácia Slovenskej pošty vraj nie je likvidáciou služieb, ale nevyhnutným krokom k jej modernizácii a zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti. Spoločnosť odmietla tvrdenia, že štát a pošta neponúkajú alternatívy kamennej pobočky.
„Alternatívy tu už dávno sú a Slovenská pošta intenzívne zavádza ďalšie. Budúcnosť pošty nie je v sieti stratových prevádzok, budúcnosť sú služby, ktoré ľuďom skutočne uľahčujú život,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Peterová. Poštoví doručovatelia podľa nej takmer úplne nahrádzajú pobočku.
Pre ďalšie moderné služby už ani so žltým lístkom alebo poslanie listu či balíka nie je potrebné ísť na pobočku ako kedysi. „Alternatívou je aj koncept malá pošta. Väčšina obcí na Slovensku pobočku nemá a jej obyvatelia si plnohodnotne vybavujú všetky poštové úkony aj bez nej,“ upozornila Peterová.
Nie budova, ale sieť služieb
Ako podotkla, pošta nie je budova, ale sieť služieb, ktorú stále rozširujú. „Toto je transformácia pošty. Jej zastavenie by bolo z politického hľadiska populárne, ale z ekonomického a pre budúcnosť pošty likvidačné,“ dodala. Povinnosťou manažmentu pošty podľa spoločnosti nie je udržiavať budovy za každú cenu, ale zabezpečiť, aby boli poštové služby dostupné, spoľahlivé a moderné aj o desať či dvadsať rokov. Inak by nemuseli riešiť optimalizáciu niekoľkých pobočiek, ale budúcnosť celej pošty.
O optimalizácii poštových služieb rokovalo začiatkom júla s generálnym riaditeľom Slovenskej pošty aj Združenie miest a obcí Slovenska. „Žiadame dôslednú komunikáciu Slovenskej pošty smerom k samosprávam a väčšiu mieru empatie pri krokoch, ktoré sa priamo dotýkajú života ľudí v území,“ zdôrazňuje Božik.
Združenie podotýka, že narastá nespokojnosť obyvateľov so zatváraním vybraných pôšt, znižovaním počtu zamestnancov na poštách i obmedzovaním prevádzkových hodín počas letných mesiacov. Treba preto podľa neho jasne povedať, že tieto rozhodnutia nerobia mestá a obce, ale sú dôsledkom optimalizácie siete poštových služieb Slovenskej pošty. A ak obec nie je včas informovaná, nevie obyvateľom vysvetliť, čo a prečo sa tak deje a aké náhradné riešenie bude zabezpečené.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku