Morálnu dilemu o obetovaní jedného človeka na záchranu piatich, otestovali v reálnom živote. Výsledky sú šokujúce

A to konkrétne v tomto článku. Predstavte si takúto situáciu. Stojíte vedľa trati a z diaľky sa rúti vlak. Na trati sú priviazaní piati ľudia. Už nestíhate dať signál rušňovodičovi, aby vlak zastavil, ako ani nestíhate ľudí oslobodiť. Jediná šanca, čo môžete urobiť, je posunúť výhybkou, a tak vlak odkloniť na vedľajšiu koľaj. Na nej je ale priviazaný jeden človek. Čo urobíte? Zatiahli by ste pákou a zachránili 5 životov s vedomím, že tým spôsobíte smrť jednému človeku?

Tento myšlienkový experiment je známy aj ako „the trolley dilemma“ a bol vyvinutý filozofom Philippom Footom v roku 1967. Neskôr ho upravila Judith Jarvis Thomson v roku 1985. Táto dilema nám umožňuje premýšľať o následkoch našej akcie a taktiež zvážiť akúsi morálnu hodnotu nášho činu, ktorá závisí od následkov. Dilema sa tiež osvedčila ako účinný a flexibilný nástroj pre snímanie našej morálnej intuície a bola upravená preto, aby sa vzťahovala na rôzne scenáre, ako je napríklad vojna, mučenie, šikanovanie, potraty a eutanázia.

Teraz sa ale po prvýkrát psychológovia z Ghentskej univerzity v Belgicku rozhodli otestovať túto dilemu v reálnom živote. Samozrejme nepoužili na to skutočných ľudí, ale myši a celý experiment mierne upravili, aj keď podstata ostala rovnaká. Ich prekvapujúce zistenia boli nedávno publikované v časopise Psychological Science.

Výskumníci testovali 200 ľudí a povedali im, že sa chystajú pustiť silný elektrický prúd do klietky s piatimi myšami. Účastníci boli informovaní o tom, že ak stlačia tlačidlo, potom by elektrina bola odklonená do klietky,  kde sa nachádza už len jedna myš. V skutočnosti myši neboli naozaj týrané prúdom, to ale účastníci štúdie predtým netušili. Pred vykonaním štúdie ešte výskumníci účastníkov testovali, ako by sa s touto dilemou vysporiadali v teoretickej rovine.

Výsledky ukázali, že 66 % ľudí by stačilo tlačidlo v teoretickom scenári, uvádza portál New Scientist. Avšak, keď experiment prebiehal, urobilo to až 84 % ľudí. Môžete teda povedať, že ľudia budú emotívnejšie premýšľať v teoretických rovinách, no nakoniec sa racionálnejšie rozhodovať v skutočnosti.

Tento morálny problém sa v súčasnosti stáva viac ako aktuálny. S príchodom autonómnych áut budú vznikať scenáre, či auto má zraziť jedného človeka, alebo sa zabrániť zrážke, avšak ohroziť iných nevinných účastníkov premávky a možno spôsobiť aj väčšie škody. Samozrejme tu neexistuje ideálna odpoveď a je jasné, že výskumníci zaoberajúci sa vytváraním bezpečnosti takýchto vozidiel budú musieť čeliť vážny etickým no aj právnym problémom.

Pozri aj: Polícia zverejnila video, ako autonómne auto Uberu zrazilo chodkyňu. Nehode sa údajne zabrániť nedalo

iflscience.com