Renomovaný expert, ktorý pôsobil v Bezpečnostnej rade OSN aj v Organizácii amerických štátov (OAS), dnes vedie vlastnú vzdelávaciu platformu pre širokú verejnosť. V prednáške otvorene varuje pred prehliadaním historických paralel.
„História je pre nás priestor, v ktorom máme šancu sa mnoho naučiť. Netreba ignorovať jej posolstvá, pretože vďaka nej možno zistíme, že mierime priamo do tretej svetovej vojny,“ povedal hneď v úvode prednášky pre TEDx Talks. Odborník upozorňuje, že hoci je lákavé porovnávať dnešnú dobu s minulosťou, priame spájanie historických udalostí s aktuálnym dianím môže byť riskantné a často vedie k zjednodušeniu či zaujatosti. Namiesto toho sa rozhodol priblížiť štyri základné oblasti — spoločnosť, ekonomiku, politiku a spojenectvá.
Ukázal, ako vyzerali pred prvou a druhou svetovou vojnou a ako vyzerajú dnes, pričom mu ide o pochopenie vzorcov, nie o predpovede.
Nové technológie vytvárajú neistotu, ktorá je palivom pre extrémistov
Pred prvou svetovou vojnou prebiehala druhá priemyselná revolúcia — objavili sa autá, elektrina, telefóny a masová výroba. Hoci to všetko znamenalo pokrok, mnohí ľudia sa noviniek báli. Prichádzalo prepúšťanie z tovární, úpadok poľnohospodárstva a spochybňovanie tradičných autorít, ako boli monarchia či cirkev. Spoločnosť mala pocit, že technológie ohrozujú zaužívaný poriadok.
Podobné obavy sa objavili aj medzi vojnami. Do slovníka sa dostalo slovo „robot“ a uznávaný ekonóm varoval pred „technologickou nezamestnanosťou“. Nové spôsoby komunikácie, ako bol rozhlas, priniesli okrem informácií aj propagandu a strach. Ľudia sa báli, že moderný svet ničí rodinu, vieru a tradičné hodnoty.
Dnes zažívame niečo podobné — internet, smartfóny a umelá inteligencia menia spôsob, akým žijeme a pracujeme. Odborníci sa obávajú o vývoj detí, ľudia o súkromie a mnohí majú strach, že ich nahradí umelá inteligencia. Aj dnešná doba ukazuje, že technologický pokrok je vždy spojený s úzkosťou, odmietaním a obavami o budúcnosť.
„Historicky vieme, že ak je v spoločnosti toľko strachu, vytvára to priestor pre vznik extrémistických ideológií, ktoré sú palivom pre militarizmus a vojnu.“
Krajiny nechcú byť „iba“ mocné
Mnoho ľudí si myslí, že ekonomicky silná krajina nemá dôvod viesť vojnu. Profesor však tento názor spochybňuje: „Dovoľte mi podotknúť, že v roku 1914 Británia ovládala svetový obchod a Nemecko zažívalo priemyselný rozkvet a rozširovalo svoj vplyv,“ upozorňuje.
„Prvá svetová vojna nás naučila veľmi významnú vec — že hoci ekonomika dokáže predpovedať, čo by sa mohlo stať, politika rozhoduje, čo sa reálne stane,“ hovorí profesor. Okrem ekonomiky má väčší vplyv to, aké strategické, politické a ideologické dôvody môže mať krajina pre vstup do vojny. Mnoho krajín nechce iba prosperovať — chcú byť mocnejšie ako nepriateľ. Japonsko a Nemecko sa pred vojnou nemali zle, ale prosperovali menej ako Británia, Francúzsko či Spojené štáty. To v nich vyvolávalo pocit zraniteľnosti a hľadali spôsob, ako získať prevahu, čo napokon viedlo ku konfliktu.
Hoci dnes mnohí dúfame, že ekonomicky silné krajiny ako Čína a Spojené štáty dokážu konflikt zastaviť, profesor upozorňuje, že práve počas pandémie koronavírusu a po vypuknutí vojny na Ukrajine si mnohé štáty uvedomili, aké nebezpečné je byť závislý od konkurenčnej veľmoci. Výsledkom je návrat k samostatnosti a ekonomickému nacionalizmu „presne ako pred druhou svetovou vojnou.“
Rozhodujúca teda nie je ekonomika, ale relatívna moc a politické faktory.
Polarizácia v politike a ozbrojené skupiny
Čo sa týka politiky, odborník zdôrazňuje, že pri vzniku vojen hrá veľkú úlohu politická polarizácia spoločnosti. „Polarizácia sa prejavuje rôzne — rozdelením médií, ostrými politickými súbojmi, patovými situáciami, spornými voľbami, a v najhoršom prípade politickým násilím,“ vysvetľuje.
Takéto napätie vedie k vzniku ozbrojených skupín, ktoré stratili dôveru v inštitúcie. Práve jedna z takýchto skupín bola zodpovedná za atentát na Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu — udalosti, ktorá spustila prvú svetovú vojnu. „Nebola to náhoda, ale výsledok rokov politického násilia v rozdelenej spoločnosti,“ dodáva.
Podobná situácia panovala aj v medzivojnovom Nemecku. Profesor upozorňuje, že dnes vieme podobne vnímať aj udalosti ako útok na Kapitol v roku 2021, pokus o atentát na prezidenta Trumpa alebo viac ako 10-tisíc útokov na politikov v Nemecku za posledných 5 rokov. „Existuje naozaj veľké množstvo varovných signálov. Historická skúsenosť ukazuje, že ak sa začnú objavovať ozbrojené skupiny, kompromis už nie je možný a konflikt je nevyhnutný. To, že dnešná polarizácia dosiahla takú extrémnu mieru, znamená, že spoločnosť a politický systém stoja na hranici kolapsu,“ zdôrazňuje.
Svetová vojna začína ako regionálne konflikty
Profesor na záver spomína, že ak chceme sledovať, akým smerom sa vyvíja možnosť veľkého konfliktu, je nevyhnutné zamerať sa na spojenectvá medzi krajinami, pretože ani jedna svetová vojna nezačala ako globálny konflikt. Začali ako regionálne konflikty, na ktoré malo najväčší dosah to, že sa do nich zapojili spojenci.
„Prvá svetová vojna vypukla, keď sa do konfliktu medzi Srbmi a Rakúšanmi zapojila spojenecká Británia, čím sa vojna rozšírila po celom svete. Podobne to bolo počas druhej svetovej vojny — tri regionálne konflikty začali tri rôzne krajiny. Nemecko sa usilovalo o kontrolu v Európe, Taliansko sa snažilo ovládnuť juh a Afriku a Japonsko zasahovalo v Číne a usilovalo sa o kontrolu nad Áziou a Tichomorím. Druhá svetová vojna sa však stala celosvetovou až v momente, keď do nej vstúpili Spojené štáty,“ vysvetľuje profesor.
V súčasnosti prebiehajú dva hlavné regionálne konflikty — na Ukrajine a iránske proxy vojny — a zároveň sa čoraz viac objavuje hrozba konfliktu medzi Čínou a Taiwanom. Profesor zdôrazňuje, že spojenectvá majú rôzne formy a pripomína, že podobne ako sa kedysi spájali Japonsko, Nemecko a Taliansko, dnes vidíme úzke vzťahy medzi Čínou, Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou.
„Mojím cieľom nie je hovoriť o nevyhnutnom osude. Skôr chcem poukázať na vzorce, ktoré sa v histórii opakovali, aby sme si mohli vytvoriť jasnejší obraz a vyvarovať sa chýb z minulosti,“ uzatvára profesor.
Nahlásiť chybu v článku