Foto: Profimedia

Čínske vojenské lietadlá okolo Taiwanu sú každodenná realita. Takmer dva týždne sa však neukázali. Odborníkov to prekvapilo.

Vzťahy medzi Čínou a Taiwanom sú dlhodobo napäté. Môže za to „politika  jednej Číny“, pragmatický prístup Pekingu, ktorý neuznáva Taiwan ako samostatnú národnú entitu. Okolo ostrova je neustála prítomnosť čínskych vojenských plavidiel a lietadiel. To sa však zmenilo a nikto nevie prečo.

Od 27. februára zaznamenal Taiwan až 13 po sebe idúcich dní, počas ktorých v blízkosti ostrova neobjavili žiadne čínske vojenské lietadlá. Toto náhle zníženie napätia okamžite vyvolalo veľkú pozornosť a množstvo otáznikov. Informoval o tom portál CNN.

Najdlhšie obdobie ticha

Situácia sa vrátila do „normálu“ vo štvrtok, keď taiwanské ozbrojené sily zaznamenali za predchádzajúcich 24 hodín päť lietadiel Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády operujúcich v okolí Taiwanského prielivu.

Peking dlhodobo presadzuje princíp jednej Číny, podľa ktorého Taiwan nie je samostatným štátom, ale súčasťou čínskeho územia. Realita je však iná. Ostrov od roku 1949 funguje oddelene, disponuje vlastnou vládou, politickými inštitúciami aj demokratickými voľbami. Napriek tejto faktickej nezávislosti ho väčšina štátov sveta formálne ako suverénnu krajinu neuznáva, hoci s ním mnohé udržiavajú intenzívne obchodné a ekonomické kontakty.

Podľa taiwanskej armády niektoré z nich leteli v blízkosti takzvanej stredovej línie, ktorá rozdeľuje túto strategickú vodnú cestu. Analytici upozorňujú, že išlo o najdlhšie obdobie bez čínskej leteckej aktivity od chvíle, keď Taiwan začal zverejňovať denné údaje o vojenských pohyboch.

Návšteva Trumpa, Irán či rokovanie parlamentu

Jednou z teórií je, že Peking sa snaží predísť zvyšovaniu napätia pred plánovaným stretnutím čínskeho lídra Si Ťin-pchinga s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré by sa malo uskutočniť ešte tento mesiac. Očakáva sa, že jednou z hlavných tém rokovania budú obchod, technológie a tiež otázka Taiwanu.

Foto: SITA/AP

Iní analytici upozorňujú na konflikt zahŕňajúci Irán a jeho možný vplyv na globálne energetické trhy, hoci pripúšťajú, že súvislosť s čínskou vojenskou aktivitou je v tomto prípade menej jasná.

Niektorí pozorovatelia zároveň poukazujú na to, že tento týždeň sa končia aj každoročné zasadnutia čínskeho parlamentu. Počas tohto obdobia sa v minulosti vojenská aktivita občas mierne spomaľovala.

Taiwanský minister obrany Wellington Koo však vyzval, aby sa z krátkodobého poklesu leteckej aktivity nevyvodzovali unáhlené závery. Zdôraznil totiž, že čínske námorné sily zostali v okolí ostrova aktívne počas celého obdobia.

Uložiť článok

Najnovšie články