K Slnku mieri európska vesmírna sonda Solar Orbiter (SolO), ktorá má priniesť nový pohľad na fungovanie našej hviezdy. Sondu vyniesla raketa Atlas, ktorá s ňou o 23:03 miestneho času vzlietla z Mysu Canaveral na Floride.
SolO je misiou Európskej vesmírnej agentúry (ESA), no podieľa sa na nej aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Sonda za 1,5 miliardy eur je vybavená kamerami a senzormi, ktoré budú okrem iného odoberať vzorky plazmy a magnetického poľa emitovaných Slnkom.
Zariadenie bude fungovať spoza titánového štítu
Snímky bude zaznamenávať cez priezory, ktoré sa budú po zbere dát zatvárať, aby sa predišlo roztopeniu vnútorných komponentov v zariadení. SolO sa bude pohybovať po dráhe v blízkosti 42 miliónov kilometrov od povrchu Slnka, čo je bližšie ako planéta Merkúr. Vďaka svojej unikátnej orbite bude môcť sonda skúmať aj slnečné póly.
„Museli sme vyvinúť veľa nových technológií, aby sme zaistili, že sonda prežije teploty až do 600 stupňov Celzia. Jedna z vrstiev, ktorá zaisťuje, že kozmická loď nebude príliš horúca, je v skutočnosti vyrobená z pečených kostí zvierat,“ vysvetlila pre britské BBC News systémová inžinierka z Airbusu, ktorý spolupracuje s ESA, Michelle Sprake.
Vedcom by mala sonda pomôcť odhaliť viaceré tajomstvá
Vedci chcú prostredníctvom SolO lepšie pochopiť slnečnú aktivitu. Tá sa mení v 11-ročných cykloch. Slnečné erupcie majú priamy vplyv na Zem a najhoršie zo slnečných búrok vplývajú na družice, narúšajú rádiokomunikáciu a môžu dokonca znefunkčniť energetické siete.
Dátami, ktoré by mala zbierať SolO, chcú vedci zlepšiť modely na predpovedanie takýchto erupcií. Odborníci očakávajú, že sonda zachytí signály, ktoré budú predznamenávať zmeny v slnečnej aktivite.
Predpokladá sa, že toto desaťročie bude pre výskum Slnka prínosné, píše BBC. SolO k Slnku nasledovala americkú Parker Solar Probe, ktorá je vo vesmíre od roku 2018 a skúma slnečnú atmosféru, elektrické a magnetické polia hviezdy či slnečný vietor. Na Havaji zase nedávno otvorili nový solárny teleskop Daniel K. Inouye Solar Telescope (DKIST), ktorý už detailne zaznamenal vriace „bunkové štruktúry“ plazmy na povrchu Slnka.
Nahlásiť chybu v článku