Ľudstvo nikdy nečerpalo toľko podzemnej vody ako teraz. Priamo úmerne to súvisí s celosvetovým rastom počtu obyvateľov a existujú veľké obavy, či jej v budúcnosti bude dostatok. Okrem tohto problému je tu niečo, čo si mnohí neuvedomujeme. Masívna ťažba podzemnej vody spôsobuje to, že Zem sa nakláňa.
Ako informuje portál IFL Science, tento efekt naklonenia sa dá pozorovať v zmenách polohy severného a južného pólu. Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Geophysical Research Letters sa Zem pričinením ľudí naklonila o 80 centimetrov za 17 rokov.
Ako sa to udialo?
Ako každý objekt, ktorý sa otáča, teda aj rotácia Zeme, záleží od rozloženia hmoty v telese. Ak presuniete hmotu do stredu objektu, rotácia sa zrýchli, ak naopak posuniete hmotu na okraj, rotácia sa spomalí. Taktiež, ak sa hmota presunie na jednu stranu, nastane náklon.
Kým drobné zmeny, napríklad to, že sa ľudia presúvajú po povrchu, sú nebadateľné, pohyby miliárd ton vody už badateľné sú. A kým v roku 2021 vedci pripisovali zmeny sklonu Zeme topeniu ľadovcov, nové dôkazy poukazujú najmä na ťažbu podzemnej vody.
Samozrejme, topenie ľadovcov má tiež efekt na sklon Zeme. Počas pozorovaní sa zistilo už v 90. rokoch, že práve topenie polárneho ľadu a zvyšovanie hladiny morí spôsobuje vychyľovanie Zeme, a tiež rast hladiny morí a oceánov.
Niečo podobné sa deje aj pri čerpaní podzemnej vody. Ak ju raz dostaneme na povrch, tak tam aj skončí. Po jej využití, či už v poľnohospodárstve alebo v priemysle, či na iný účel sa jej veľká časť buď vyparí, alebo vtečie do riek a následne do morí a oceánov. Ostáva ale už na povrchu.
Najväčší vplyv na posun pólov
Práve ťažba podzemnej vody mala zvýšiť v priebehu rokov 1993 až 2010 hladiny morí až o 6 milimetrov. To je len 10 % nárastu a topiaci sa ľad je stále väčší faktor.
„Rotačný pól Zeme sa v skutočnosti veľmi mení,“ povedal Ki-Weon Seo v tlačovej správe k štúdii a uvádza, že spomedzi príčin súvisiacich s klímou má redistribúcia podzemnej vody v skutočnosti najväčší vplyv na posun pólov.
Seo spolu s tímom totiž modelovali, ako by sa póly pohybovali iba na základe topenia ľadovcov. Ich zistenia sa ale nezhodovali so skutočnosťou. Ak ale do modelu pridali rôzne scenáre ťažby vody s odhadovanou hodnotou 2150 gigaton, model sa začal veľmi približovať realite.
Aj keď tieto zmeny sklonu Zeme nie sú nebezpečné, teoreticky by mohli v budúcnosti skončiť až zmenou ročných období. Znepokojivé na týchto zisteniach je najmä to, ako rýchlo a v akých veľkých objemoch ťažíme zdroje tej najdôležitejšej komodity, akú nám Zem poskytuje.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku