Automobilový priemysel patrí medzi kľúčové oblasti slovenskej ekonomiky a ako sa zdá, nečakajú ho ľahké časy. Slabší odbyt, clá, konkurencia, stúpajúce prevádzkové náklady či vysoké ceny materiálov a energií. To sú hlavné výzvy, s ktorými sa bude musieť celý segment popasovať. Na situáciu už reagovali aj predstavitelia slovenskej vlády, tí hovoria o tzv. kurzarbeite či šrotovnom.
Minister Erik Tomáš po mimoriadnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR) uviedol, že Európska únia by mala v súčasnej situácii poskytovať sektorovú pomoc a tiež pomoc na národnej úrovni. „Tu musím povedať, že prichádza do úvahy možnosť využitia schémy kurzarbeit. A v hre je aj šrotovné,“ uviedol minister. Ako ďalej šéf rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny dodal, okrem podpory jednotného európskeho postupu podporuje aj ďalšie rokovania s USA.
Šrotovné v roku 2009 pobláznilo ľudí
Šrotovné pritom nie je pre Slovákov neznámy koncept. V roku 2009 sa ním vládni predstavitelia snažili znížiť dosah krízy a podporiť dôležitý automobilový priemysel. V praxi išlo o finančný príspevok pre ľudí, ktorí dali zošrotovať svoje staré auto a kúpili si nové, čím zvýšili vtedajší upadajúci dopyt po nových vozidlách.
Šrotovné pred viac ako 16 rokmi prebiehalo v dvoch kolách a vláda naň vyčlenila približne 55 miliónov eur. Záujem Slovákov totiž prekonal očakávania a v prvej vlne sa vyhradené financie minuli v priebehu niekoľkých dní.
Podmienky šrotovného v roku 2009:
- vozidlo staršie ako 10 rokov;
- vozidlo muselo byť evidované aspoň 2 roky na vtedajšieho majiteľa;
- auto kompletné a plne pojazdné;
- maximálna hodnota nového auta mohla byť 25 000 eur.
Ak ľudia splnili nastavené podmienky, uchádzali sa o príspevok od štátu – ten predstavoval sumu tisíc eur, pričom dodatočnú zľavu (aspoň 500 eur) pridávali aj samotné automobilky. V praxi si teda Slováci mohli kúpiť nové vozidlo so zľavou aj 2 000 eur a dokázali sa dokonca zmestiť pod sumu 10 000 eur. Najčastejšie sa kupovali autá značiek Škoda, Hyundai či Renault.
Pomohlo sa ekonomike?
Faktom je, že šrotovné spôsobilo v marci a apríli roku 2009 doslova ošiaľ. Ľudia čakali na šrotovanie áut v dlhých radoch, podľa dostupných správ museli situáciu často v dôsledku obmedzovania dopravy riešiť aj policajti. Po rýchlom vyčerpaní prvého dotačného balíka sa mnohí báli, že sa financie opäť minú.
Navonok teda všetko vyzeralo tak, že opatrenie splnilo účel – automobilový priemysel sa rozhýbal, mnohí Slováci boli spokojní a predaj sa zvýšil aj vozidlám vyrábaným na Slovensku. Šrotovné však malo už od počiatku viacerých kritikov, ktorí upozorňovali, že požadovaný efekt sa dotáciami nedostaví.
V prvom rade argumentovali tým, že ide o umelé nafúknutie trhu, čo sa napokon potvrdilo. Výrobcovia aj predajcovia sa tešili len krátkodobému „boomu“, ktorý sa nepremietol do dlhodobého rastu trhu. V súvislosti s tým prišlo akési vyčerpanie budúceho dopytu, nakoľko sa ku kúpe vozidla odhodlali aj tí, ktorí to mali v pláne až neskôr. Zároveň, nové autá kupovali do veľkej miery menej majetné skupiny obyvateľstva a dôchodcovia, pričom niektorí sa v čase hlbokej krízy ešte viac zadlžili.
Venujeme sa aj dôležitým témam. 💡 Žurnalistika však nie je zadarmo. Ak nás chcete podporiť, pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Kritici tiež upozorňovali na to, že štát nepomohol iným odvetviam ako napríklad cestovnému ruchu či drobným podnikateľom. V neposlednom rade sa skloňovalo aj znevýhodňovanie niektorých obyvateľov, nakoľko šrotovné mohli využiť iba tí, ktorí mali vozidlá staršie ako 10 rokov.
Šrotovné je na stole
Clá a potenciálny výpadok amerického odbytu nami vyrábaných vozidiel na stôl opäť vytiahol tému kurzarbeitu či šrotovného. Je však otázne, či sa na Slovensku takéto opatrenie dostane do praxe s podobnými pravidlami. Špekuluje sa napríklad tiež o dotáciách na elektrické automobily.
Najpodstatnejšie je ale to, či prijme Európska únia opatrenia celistvejšie – odborníci sa zhodujú na tom, že šrotovné zavedené iba na Slovensku by zrejme nemalo zmysel, nakoľko domáci dopyt nemá šancu pokryť ten zahraničný.
My sme sa s otázkami obrátili aj na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako sa zdá, šrotovné zatiaľ nebude na programe dňa a ministerstvo sa momentálne sústredí na schému takzvaného kurzarbeitu. Ten bol na Slovensku zavedený v čase covidu a v súčasnom znení nie je uplatniteľný pre dosah z amerických ciel. Minister Erik Tomáš preto predložil novelu zákona, ktorá by to zmenila.
Čo je kurzarbeit?
Kurzarbeit je v podstate pracovný režim, pri ktorom zamestnanci dočasne pracujú kratší čas ako obvykle, a ich výpadok príjmu čiastočne kompenzuje štát. V tomto prípade štát preplatí zamestnancom 60 % mzdy a ďalších 20 % mzdy preplatí zamestnávateľ počas šiestich mesiacov buď súvisle, alebo v období dvoch rokov.
„Cieľom pripravovanej novely zákona je poskytnúť podporu v čase skrátenej práce aj v situáciách, keď je činnosť zamestnávateľa obmedzená v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných globálnych hospodárskych okolností,“ uviedol rezort pre interez. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a účinnosť mechanizmu, posilniť konkurencieschopnosť zamestnávateľov a predchádzať negatívnym vplyvom na zamestnanosť a trh práce.
Pýtali sme sa aj na finančný obnos, ktorý bude na túto pomoc vyčlenený. „Vo fonde pre skrátenú prácu, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, je k dispozícii 167 miliónov eur,“ dodalo tlačové oddelenie.
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Nahlásiť chybu v článku