Vláda SR sa nateraz rozhodla k novovytvorenej Rade mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa nepripojiť. Jedným z dôvodov je, že Slovensko by pre konsolidáciu nebolo schopné naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila na stredajšom rokovaní.
„Slovenská republika bude podporovať všetky mierové iniciatívy, ktoré majú potenciál prispieť k stabilite a zároveň nie sú v rozpore s pravidlami, ktoré nás, v duchu Charty OSN z roku 1945, pomohli po hrôzach dvoch svetových vojen uchrániť od tej tretej,“ deklarovala vláda.
Potrebný je súhlas parlamentu aj prezidenta
Z hľadiska slovenského zmluvného práva je charta medzinárodnou zmluvou podľa Ústavy Slovenskej republiky, z ktorej vzniká Slovensku členstvo v medzinárodnej organizácii. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady (NR) SR a následne ratifikácia prezidentom.
„Súčasne je potrebné, aby NR SR rozhodla podľa článku Ústavy SR o tom, že táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi podľa Ústavy SR z dôvodu, že z kategórií vymedzených v článku ústavy ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon,“ ozrejmil vládny kabinet.
Vláda podľa vlastných slov k otázke vytvárania nových globálnych bezpečnostných štruktúr pre zaistenie mieru a bezpečnosti pristupuje dôsledne a vyhodnocuje ich aj vo vzťahu k úsiliu Slovenska získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2028 až 2029.
Záväzky nesmú byť v rozpore s Chartou OSN
Nové iniciatívy vo forme záväzkov podľa medzinárodného práva musia byť podľa kabinetu dôkladne posúdené. Poukázal pritom na článok 103 Charty OSN, z ktorého vyplýva, že v prípade kolízie záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutí prijatých v rámci Rady mieru so záväzkami v Charte OSN by SR musela uprednostniť záväzky vyjadrené v charte.
Vláda zároveň pripomenula, že Slovensko bolo v minulosti súčasťou medzinárodných koalícií, ktoré podporili vojenské zásahy bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN pod zámienkou humanitárnych a preventívnych intervencií, a to v Kosove a Iraku. „Dôsledkom čelíme dnes v podobe bezprecedentnej erózie základných princípov medzinárodného a medzinárodného humanitárneho práva,“ dodala.
Aké úlohy má mať Rada mieru
Medzi hlavné úlohy Rady mieru má patriť podpora stability, obnovenie spoľahlivej a zákonnej správy vecí verejných a zabezpečenie trvalého mieru v pásme Gaze i v iných oblastiach postihnutých alebo ohrozených ozbrojeným konfliktom. Na tento účel môže Rada mieru vykonávať mierotvorné funkcie.
Členovia Rady mieru budú prizvaní jej predsedom, ktorým má byť prezident USA Donald Trump. Členstvo v rade je časovo obmedzené na tri roky od nadobudnutia platnosti Charty Rady mieru a môže byť predĺžené rozhodnutím predsedu. Toto obmedzenie sa nemá uplatniť na členské štáty, ktoré počas prvého roka členstva prispejú na činnosť Rady mieru sumou vyššou ako jedna miliarda dolárov.
Nahlásiť chybu v článku