Napriek tomu, že je starou mamou siedmich vnučiek a miluje ich, nič nedokáže zaplniť miesto, ktoré patrilo jej synovi. Navonok pôsobí profesionálne a silno, no v súkromí ju sprevádza hlboké prázdno. „Mám sedem vnučiek, už sú veľké. Ale to vám nenahradí toho skvelého syna. Nazvala by som ho synom, akého by som dopriala každej matke. Taký bol. Je to taká prázdnota. Možno preto toľko pracujem, mám to svoje zvieratko a prežívam. Len prežívam. Radosť zo života už nemám.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ďalej priznala, že jej myšlienky občas zájdu aj k tomu najťažšiemu. S úprimnosťou hovorí o túžbe po opätovnom stretnutí: „Ja som pripravená. V duchu premýšľam nad tým, že sa tam s Martinom stretnem. Niekedy človek cíti, že radosť a šťastie sú vykúpené práve tým najbolestivejším,“ povedala herečka.
Túžba po blízkosti a bolestná samota
Po synovi jej chýba nielen milované dieťa, ale aj každodenný kontakt, ktorý spolu mali. Jeho telefonáty a starostlivosť boli pevnou súčasťou jej dní. „Niekedy mi napadne, že by som možno mala ešte nejakú lásku. Nehovorím o fyzickej láske, ale o tom, že vás niekto objíme. Pohladí. Povie, že vás má rád. Zavolá vám niekoľkokrát za deň. To som stratila. Môj syn mi telefonoval denne. Bol to síce môj syn, ale teraz hovorím aj o inej láske. O niekom, kto by bol pri mne. Som sama.“ Napriek samote si však uvedomuje, že mnoho ľudí nezažilo ani toľko lásky, koľko mala ona, a za to sa snaží byť vďačná.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Bolí ju aj osud najmenších vnúčat
Herečka často myslí na synove štyri deti, najmä na tie najmladšie, ktoré si otca zapamätajú len matne. Pri pohľade na ne cíti ďalšiu vrstvu bolesti. „Môj syn má štyri deti. Dve už dospelé – dvadsať a osemnásť, a s terajšou partnerkou štyri a pol a dva a pol ročné. Je také smutné pozerať sa na tie deti… Je mi ľúto, že on nevidí, ako rastú. A samozrejme, chýba im aj mužský element. Je to strata, ktorá je nenahraditeľná.“ Zároveň dopraje neveste nový začiatok, ak by jedného dňa prišiel.
Pripravená odísť za synom
Jej život je od osudného dňa poznačený neustálym premýšľaním o synovi. Úprimne priznáva, že jej myšlienky niekedy smerujú aj veľmi ďaleko. „A nechcem sa rúhať, ale keby v tomto momente, neviem, Pán Boh alebo niekto povedal, že už nebudeš žiť, tak som pripravená odísť. Stretnúť sa s ním.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
K stratám sa vyjadrila aj v minulosti, keď otvorene vysvetlila, aké definitívne a neznesiteľné môžu byť: „Človek s tým nikdy neráta, že by sa to mohlo stať práve jemu. Jedno je isté, že je ťažké s tým žiť a musíte žiť. Vyrovnať sa s tým nedá, neprejde to, možno je to o to ťažšie, pretože si človek uvedomí, že to je definitíva. A keď je to navyše taký blízky človek. Od malička bol úžasný, skvelý, vedela som, že sa naňho môžem úplne spoľahnúť, že sa o mňa postará, keď budem stará. Ja myslím na to krásne, čo som s ním prežila, a to ma drží pri živote.”
Nahlásiť chybu v článku