Izrael v sobotu ráno zaútočil na Irán a vyhlásil výnimočný stav, oznámil izraelský minister obrany Jisrael Kac s tým, že ide o „preventívny úder“. Iránskym hlavným mestom Teherán otriaslo niekoľko výbuchov, napísala s odvolaním sa na svedkov agentúra AP, podľa ktorej zdrojov sa na izraelských útokoch zúčastňujú aj Spojené štáty. Naprieč Izraelom sa medzičasom ozývali sirény. Irán následne uzavrel svoj vzdušný priestor. Informuje o tom TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
Rakety dopadajú na rôzne mestá, Teherán, Isfahán, Tabríz a ďalšie.
Kac bezprostredne nespresnil, na aký cieľ izraelská armáda zaútočila. Zámerom však podľa neho bolo „odstrániť hrozby“ pre Izrael. AP s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov zároveň uviedla, že na útokoch proti Iránu sa podieľajú aj USA.
Úder sa podľa AP odohral v blízkosti kancelárií iránskeho najvyššieho duchovného vodcu alatolláha Alího Chameneího v Teheráne. Nie je jasné, či sa tam Chameneí vtedy nachádzal. Úrady bezprostredne neinformovali o obetiach.
En estos momentos, EEUU e „Israel“ bombardean el centro de Teherán, agreden a Irán otra vez sin ninguna provocación previa, creando otra guerra más en la región.
Recuérdalo, cuando los medios los victimicen cuando Irán responda, fue „Israel“/EEUU quién bombardeó primero a Irán. pic.twitter.com/Nk3CuFgr5c
— Daniel Mayakovski (@DaniMayakovski) February 28, 2026
Výbuchy v centre
Výbuch v Teheráne hlásila s odvolaním sa na miestnych aj iránska štátna televízia. Jeho príčinu ale neuviedla. Agentúra Fars Iránska agentúra Fars napísala, že vzhľadom na typ výbuchov išlo zrejme o raketový útok.
V rovnakom čase zazneli sirény po celom Izraeli. Armáda oznámila, že vydala „preventívne varovanie, aby pripravila verejnosť na možnosť odpálenia rakiet“ smerom na Izrael. Židovský štát zároveň uzavrel svoj vzdušný priestor pre civilné lety a zakázal vzdelávacie aktivity, zhromaždenia a práce s výnimkou nevyhnutých odvetví.
K útoku došlo v čase zvýšeného napätia medzi Spojenými štátmi a Iránom. Americký prezident Donald Trump hrozil vojenským zásahom proti Iránu, pokiaľ ten neuzavrie s USA dohodu o svojom jadrovom programe.
Irán súhlasil s dohodou, k preventívnemu úderu aj tak došlo
Irán počas rokovaní s USA súhlasil, že nikdy nebude hromadiť zásoby obohateného uránu. Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí to v piatok povedal s tým, že ide o prelomový moment, ktorý by mohol zabrániť vojne, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Rokovania medzi USA a Iránom, ktoré sprostredkoval Omán, sa konali vo štvrtok v Ženeve. Ománsky minister zároveň vyjadril presvedčenie, že všetky otázky by sa dali dohodnúť „v priateľskom duchu a komplexne“ do troch mesiacov.
„Ak je konečným cieľom navždy zabezpečiť, aby Irán nemohol mať jadrovú bombu, myslím si, že tento problém sme v rámci rokovaní vyriešili prelomovou dohodou, ktorú sa nikdy predtým nepodarilo dosiahnuť,“ al-Búsajdí povedal v programe „Face the Nation“ televízie CBS News.
„Ak by sme dokázali uchopiť tento moment a ďalej na ňom budovať, myslím si, že dohoda by mohla byť na dosah,“ dodal ománsky minister s tým, že Irán by nemohol hromadiť zásoby obohateného uránu, pričom súčasťou dohody by bolo aj overovanie. Okrem toho by Irán znížil úroveň obohatenia súčasných zásob „na najnižšiu možnú úroveň“, čím umožní ich „nevratnú konverziu na palivo“.
Rubio trvá na podmienkach
„Argumentácia o obohacovaní uránu týmto pádom stráca na relevantnosti, pretože sa teraz rozprávame o nulovom hromadení zásob,“ povedal al-Búsajdí, ktorý sa v piatok stretol s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom.
Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa obviňuje Teherán z úmyslu vyrobiť jadrovú zbraň. Podľa dohody z roku 2015, ktorú vyjednal bývalý americký prezident Barack Obama, Irán súhlasil s obohacovaním uránu hlboko pod úrovňou potrebnou na výrobu zbraní.
Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio však trvá na tom, aby sa prípadná dohoda týkala nielen jadrového programu, ale aj iránskych rakiet. V tejto súvislosti al-Búsajdí verí, že Irán „je otvorený diskusii o všetkom“.
Nahlásiť chybu v článku