Západné Slovensko v sobotu popoludní zasiahlo zemetrasenie, ktoré pocítili obyvatelia viacerých miest a obcí. Otrasy otvorili otázku, či je krajina pripravená na podobné situácie a či funguje systém včasného varovania. Podľa údajov Európsko-stredomorského seizmologického centra dosiahlo zemetrasenie magnitúdu 4,3, pričom prvotné dáta hovorili o sile 4,6.
Epicentrum sa nachádzalo pri obci Kyselica neďaleko Šamorína na slovensko-maďarských hraniciach. Zemetrasenie nastalo o 13.44 h stredoeurópskeho času v hĺbke 13 kilometrov. Silu otrasov medzi 4,3 až 4,5 magnitúdy zaznamenali seizmológovia v blízkosti Bratislavy a Šamorína.
Potvrdili viacero dotrasov
Maďarskí seizmológovia zo Seizmologického observatória Kövesligethy Radó potvrdili po hlavnom zemetrasení viacero dotrasov s intenzitou od 1,7 do 1,8 magnitúdy. Prístroje ich zaznamenali v Šamoríne, pri Kalinkove aj v bratislavskej Petržalke v čase od 13.55 h do 15.35 h stredoeurópskeho času.
Observatórium zároveň uviedlo čas a miesto hlavného otrasu, čím potvrdilo údaje Európsko-stredomorského seizmologického centra. O 18.44 h zaznamenali ďalší dotras medzi obcou Báč a mestom Šamorín s intenzitou 2,5 magnitúdy. Otrasy bolo cítiť aj v Bratislave. Obyvatelia opisovali trasúci sa nábytok, pohybujúce sa sedačky či monitory.
Hlina kritizuje výdavky na IT
Na situáciu dnes reagoval poslanec SaS Alojz Hlina, ktorý zemetrasenie využil na kritiku fungovania štátu, najmä v oblasti informačných technológií. „Tak dlho prerážali dno, až spôsobili tektonický zlom a zemetrasenie,“ napísal. Dodal, že Slovensko podľa výdavkov na IT patrí medzi „veľmoci“, no výsledky podľa neho nie sú viditeľné.
„Sme IT veľmoc, len IT nikde nevidno, zmizlo, rozkradlo sa,“ uviedol. Porovnal aj minulosť so súčasnosťou. „Kedysi sa kradlo na betóne. To sa však dalo zmerať, súdny znalec vedel urobiť posudok. A niečo aj zostalo medzi ľuďmi.“ Podľa neho sa dnes lepšie kradne na IT riešeniach, pretože ich nikto nedokáže presne zmerať a časť peňazí môže skončiť v zahraničí.
SK Alert mal fungovať už dávno
Hlina zároveň poukázal na systém včasného varovania SK Alert, ktorý má občanov upozorňovať na nebezpečenstvo prostredníctvom mobilného telefónu. „Slovensko už malo mať minimálne rok systém včasného varovania, aj pred zemetrasením: SK Alert, ktorý by vás upozornil na nebezpečenstvo cez mobil. V epicentre zemetrasenia vraj SMS neprišla?“ pýta sa. Zároveň vyzval obyvateľov postihnutej oblasti, aby mu dali vedieť, či ich štát varoval. „Ľudia z oblasti zemetrasenia, dajte mi, prosím, vedieť: varoval vás štát?“
O systéme informovala agentúra TASR už 10. septembra 2024. Ministerstvo vnútra vtedy uviedlo, že plánuje spustiť verejné obstarávanie varovného systému do konca septembra 2024. Testovaciu fázu systému SK Alert, predtým známeho ako Reverse 112, mal rezort podľa vyjadrenia hovorcu Matej Neumann spustiť na prelome rokov 2024 a 2025. Rezort deklaroval, že takmer celé výdavky zaplatí z eurofondov.
„Predpokladané náklady na projekt sú približne 3,24 milióna eur, z čoho viac ako 95 percent bude hradených z európskych finančných prostriedkov z Programu Slovensko 2021 až 2027,“ vyhlásil Neumann. Systém mal byť pôvodne spustený už na začiatku leta 2022 a má byť doplnkom existujúcich spôsobov varovania. Po sobotnom zemetrasení tak opäť rezonuje otázka, v akom stave sa projekt nachádza a prečo obyvatelia v epicentre nedostali varovné hlásenie.
Zahraničie funkčný systém má
Pod príspevkom sa objavili desiatky reakcií. Viacerí obyvatelia z regiónu uviedli, že im žiadne upozornenie neprišlo. „Neprišla žiadna varovná správa, pritom sme len pár kilometrov od epicentra,“ zaznelo v jednej z reakcií. „Nijaká správa. Sme z DS. Muž sa veľmi čudoval, že sme nedostali nijaké varovanie, lebo veď nejaký systém varovania tu snáď musí fungovať, nie? Nie. Ďakujeme za kus dobrej roboty.“
Ďalší diskutujúci poukázal na to, že technológia včasného varovania je dnes bežne dostupná. „Systémy v zahraničí dokážu zachytiť primárne vlny a poslať varovanie ešte pred silnejšími otrasmi. Stačí niekoľko sekúnd,“ napísal. „Pre porovnanie, takáto správa mi prišla okamžite počas dovolenky na Rhodose a to som bola 320km od epicentra v Turecku. Po tozkliknutí som si prečítala rady, ako mám počas zemetrasenia postupovať,“ dodala ďalšia komentujúca.
Niektorí upozornili, že SMS upozornenia fungujú pri výpadkoch energií či vody. „O odstávke elektriny ma informujú okamžite, o zemetrasení nie,“ konštatoval ďalší komentujúci.
Nahlásiť chybu v článku