Koaličná strana Hlas-SD predloží návrh na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady (NR) SR referendom v septembri. Uviedol to predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) pre TASR s tým, že pokračujú v rokovaniach. Hlas sa túto zmenu pokúšal presadiť ešte v júni cez pozmeňujúci návrh k úprave na predĺženie volebného obdobia v samosprávach, no poslanci tento návrh odmietli.
správy od nás budete mať ako prví.
„Keďže jediná výčitka opozície bola, že návrh zaviesť možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom, a tým vyvolať predčasné voľby, nebol podaný do parlamentu ako samostatný návrh, avizovali sme, že to v septembri podáme opäť. Tak, ako sami navrhli – novelou zákona, ktorá bude riešiť len túto otázku. Opozícia tak dostane novú príležitosť ukázať, že sa ľudí nebojí, a zahlasovať za. Pretože občan by mal mať právo politikom moc nielen dať, ale aj vziať,“ skonštatoval Raši pre TASR.
Novelu na predĺženie odmietli
Informoval, že rokovania so stranami o tejto veci pomaly pokračujú. „O detailoch budeme verejnosť informovať až po ich ukončení,“ doplnil. Zároveň poukázal na to, že táto možnosť mohla byť v Ústave SR zakotvená už tri roky. „Poslanci Juraj Šeliga, Mária Kolíková, Michal Šipoš a ďalší však v roku 2023 rozhodli, že ľuďom nedajú právo ukončiť volebné obdobie zlyhávajúcej vlády – vraj je ‚elegantnejšie‘, keď si volebné obdobie môžu skrátiť jedine samotní poslanci. V Hlase sme vtedy sľúbili, že sa to pokúsime zmeniť, a teraz svoj sľub plníme,“ dodal.
Parlament v júni odmietol novelu Ústavy SR z dielne Hlasu a poslanca Romana Malatinca (nezaradený), ktorá mala priniesť predĺženie volebného obdobia v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Neprešiel vtedy ani pozmeňujúci návrh Hlasu, ktorým mal do ústavy zakotviť možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom. Hlas už skôr avizoval, že predloží samostatný návrh k referendu, ak táto zmena cez pozmeňujúci návrh neprejde. Opozičné PS deklarovalo, že nepodporí ani ten. K zmene sa odmietavo stavia aj opozičná SaS.
Neúspech predošlého referenda
V sobotu 4. júla sa na Slovensku konalo referendum, a hoci zrejme málokto očakával, že bude úspešné a prekoná účasť 50 percent, od tohto čísla sme boli nakoniec poriadne ďaleko. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán potvrdila na nedeľnej tlačovej konferencii neplatnosť sobotného (4. 7.) referenda. Zúčastnilo sa na ňom 16,13 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť.
Z celkového počtu 4 369 989 zapísaných voličov sa na referende zúčastnilo 705 227 zapísaných voličov. Platných hlasovacích lístkov bolo 698 757. Voliči hlasovali v 5545 volebných okrskoch. Počet okresných volebných komisií, ktoré zaslali zápisnice, bol 50. Zo zahraničia bolo doručených cez voľbu poštou 5218 hlasov, čo predstavuje 0,73 percenta zúčastnených voličov z cudziny.
Ide tak o jednu z najnižších účastí v rámci referend, ktoré sa doteraz konali v histórii samostatnej SR. Nižšiu účasť malo už len zmarené referendum o vstupe do NATO v roku 1997, písal Denník N.
V sobotnom referende voliči rozhodovali o dvoch otázkach – či súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Išlo o desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky.
Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Žiadala v ňom tri otázky, no otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie napokon nebola predmetom referenda. Prezident SR Peter Pellegrini otázku nezaradil, pretože bola podľa neho v rozpore s Ústavou SR.
Zatiahli ho do gej klubu a sexualizovali od 15 rokov. Najkrajšiemu chlapcovi sveta zničil život film
Nahlásiť chybu v článku