Či už je to z náboženských alebo iných dôvodov, ľudia sa ešte stále zdráhajú darovať svoje telo alebo orgány pre záchranu iných, alebo pre vedecké účely. Harriet Coleová sa však rozhodla, že sa po smrti odovzdá do rúk vedcom, a to v doslovnom význame slova.

Nikto nevie, prečo sa Harriet rozhodla, že svoje telo daruje vede, isté však je, že svojim darom ovplyvňuje svet ešte aj dnes. Kto vlastne táto žena bola? Bola to zdanlivo obyčajná žena, ktorá sa živila upratovaním nemocničných priestorov. Dejiny medicíny však ovplyvnila viac, ako mnoho lekárov, ktorí v tej nemocnici pracovali.

O živote Harriet Coleovej sa toho veľa nevie, okrem toho, že v okolo roku 1880 pracovala v nemocnici. Upratovala laboratóriá a učebne, pričom jedna z tých učební patrila profesorovi anatómie Rufusovi B. Weaverovi. Začiatky Rufusovej kariéry neboli ľahké. Jeho úlohou bolo pomáhať otcovi Samuelovi identifikovať pozostatky vojakov z občianskej vojny, ktoré boli pochované v plytkých hroboch. Keď jeho otec jedného dňa zahynul pri nehode, Rufus po ňom neľahkú prácu prebral.

Neskôr v roku 1879 nastúpil do nemocnice ako učiteľ anatómie. Nie je známe, aký bol počas tohto obdobia jeho vzťah s Harriet. Isté však je, že na ňu urobil značný dojem, pretože sa krátko pred svojou smrťou rozhodla, že daruje svoje telo vede. Harriet totiž trpela tuberkulózou a zomrela na jej následky v roku 1888, keď mala len 35 rokov.

V tom čase bola anatómia ešte len v plienkach a na výskumné účely sa využívali najmä telá popravených kriminálnikov. Keď sa teda v roku 1888 dostalo k Weaverovi Harrietino telo, bol to prielom. Weaver sa rozhodol, že sa pokúsi z tela vybrať nervový systém. Vôbec to nebola ľahká úloha a trvalo mu dlhých 6 mesiacov, kým to napokon zvládol. Nervy musel patrične ošetriť, zakaždým, keď ich oddelil od tela, potrel ich špeciálnou farbou.

Weaver pôvodne plánoval využiť Harrietinu nervovú sústavu len ako učebnú pomôcku pre študentov, čoskoro sa však správa o jeho práci rozšírila po celom svete. Vedci z rôznych odborov obdivovali jeho trpezlivosť a tvrdili, že ide o prácu jedinečného druhu. V roku 1893 za ňu napokon dostal Weaver ocenenie. Od tých čias sa takúto extrakciu nervovej sústavy podarilo zopakovať už len trikrát, prípad Harriet Coleovej je však jedinečný a v rôznych vedeckých časopisoch sa o ňom píše ešte aj dnes.

Nervová sústava putovala po svete a fascinovala ľudí až do roku 1960. V súčasnosti sa už ako učebná pomôcka nevyužíva, ak by ste však boli zvedaví, na univerzite je vystavená ešte aj dnes.

Pozri aj: Príbeh rádioaktívneho skauta. 17-ročný chlapec si na svojom dvore postavil jadrový reaktor, aby získal skautský odznak, no spôsobil zamorenie okolia

allthatisinteresting