Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde SR. Proti bolo 54 zákonodarcov. Keďže išlo o jediný bod programu, hlasovaním ukončili mimoriadnu 60. schôdzu. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Ústavný súd včera (17. mája) prišiel z výkladom a povedal, že vláda mala okamžite a „bez zbytočného odkladu“ požiadať o vyslovenie dôvery pre vysoký dlh Slovenska. Vyplýva to z výkladu súdu k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. To sa však dodnes neudialo, no reakcia premiéra prišla včera okamžite.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR v súvislosti s povinnosťou vlády SR požiadať o dôveru v parlamente. Vyhlásil to na tlačovej konferencii v stredu večer po rokovaní vlády.
„Niet žiadnych sporov o tom, že vláda musí požiadať Národnú radu (NR) SR o dôveru. Vláda si túto povinnosť uvedomuje. Bol som presvedčený, že takýto návrh, takúto žiadosť bude postačujúce podať, keď budeme rokovať a hlasovať o rozpočte Slovenskej republiky. Ak má Ústavný súd Slovenskej republiky iný názor, ja to musím rešpektovať, dokonca chcem poďakovať Ústavnému súdu, že rozhodol v čase, keď ešte môžeme využiť prítomnosť poslancov Národnej rady SR tu v Bratislave na rokovaní parlamentu,“ vyhlásil premiér.
Vláda požiadala o vyslovenie dôvery
Koalícia mala istú podporu 78 poslancov. Na vyslovenie dôvery potrebovala nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Premiér Fico osobne predložil žiadosť o vyslovenie dôvery. Následne ho čakal samit EÚ v Bruseli a teda pri samotnom hlasovaní nebol. Poslanci rokovali bez prestávky a koalícia opäť skrátila rozpravu na 12,5 hodiny. Dôvodom bolo, že parlament tento rok už rokoval o vyslovení nedôvery vláde. Rovnako sa pod zvolanie dnešnej mimoriadnej schôdze podpísali všetci ministri.
Fico pred samotným hlasovaním predstúpil pred poslancov Národnej rady a povedal, že na vyslovenie dôvery neexistujú žiadne faktické dôvody. Jediným dôvodom je, že to vláde káže ústavný zákon a ide o formálnu povinnosť. Vláda podľa neho nikdy túto povinnosť nespochybňovala, len mali iný názor na výklad. No teraz rešpektujú Ústavný súd a pristúpia k hlasovaniu.
Poslancov opozície vyzval, aby hlasovala spolu s koalíciou. Predseda vlády opätovne zopakoval, že od bývalých vlád prevzali najhoršie verejné financie. Počas tejto vlády je to však podľa neho na dobrej ceste a opozícia klame. „Rozbili sme mýtus o hromadnom prepúšťaní a prudkom zvyšovaní nezamestnanosti, pretože máme rekordne nízke čísla. Rozbil sa mýtus o rekordnom zdražovaní, pretože inflácia za ostatných 15 mesiacov bola nízka. Rozbil sa mýtus o tom, že zo Slovenska odchádza obrovský počet ľudí, pretože pravda je taká, že viac ľudí sa vracia na Slovensko, ako zo Slovenska odchádza,“ zdôraznil Fico.
Ako dodal, opozícia ich obviňuje zo zlej konsolidácie neprávom, o čom podľa neho svedčia aj čísla. „Keď sme odovzdávali moc v roku 2020, oficiálny udaj, pokiaľ ide o hrubý dlh za rok 2019, bol 48 percent,“ uviedol premiér s tým, že deficit bol na úrovni 1,13 percenta. Išlo podľa neho o rekordne nízke čísla.
„Už v roku 2021, a teda rok a pol po nástupe nových vlád, bol verejný dlh 60,2 percenta,“ dodal Fico s tým, že tento dlh by v rokoch 2022 a 2023 prudko stúpal, nebyť obrovskej inflácie, ktorá v takomto prípade pomáha dlhu. Ako pripomenul, vzápätí nato prišlo nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami počas obdobia pandémie COVID-19 a legislatívna smršť, ktorá stála 1,4 miliardy eur. Výsledkom tak podľa premiéra bolo, že v septembru v roku 2023 dostala súčasná vláda najhoršie verejné financie v celej EÚ.
„My sme sa rozhodli, že na to budeme reagovať. Samozrejme, ústavný zákon nám dal 24 mesiacov výnimku, pretože o tom bol ten ústavný zákon, aby chránil nové vlády pred dlhmi, ktoré urobili predchádzajúce vlády. Paradoxom tejto vlády je, že oni zneuctili ešte aj tento ústavný zákon, pretože my sme im odovzdali 48 percent, jednopercentný deficit a oni zneužili tento zákon, nie aby sa chránili pred týmito číslami, ale aby tie čísla prudko zvyšovali,“ doplnil Fico.
Podnet podala opozícia
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP. Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.
Nahlásiť chybu v článku