Lídri členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok stretnú v Bruseli na pravidelnom marcovom samite. Pôvodne sa mali venovať najmä hľadaniu spôsobov, ako zvýšiť konkurencieschopnosť 27-členného bloku na globálnej scéne.
Do popredia sa však napokon dostali snahy presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby prestal blokovať pôžičku EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a ďalší balík protiruských sankcií. Pozornosť sa bude sústreďovať aj na opatrenia na zmiernenie rastúcich cien energií v dôsledku vojny na Blízkom východe. Slovensko na zasadnutí zastupuje premiér Robert Fico, informuje osobitný spravodajca TASR.
Spor o pôžičku a sankcie voči Rusku
Schôdzka sa začne o 10.00 h tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Nasledovať bude rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Jednou z prvých tém bude ruská vojenská agresia na Ukrajine, podpora Kyjeva zo strany EÚ a zvýšenie tlaku na Moskvu.
Viacerí predstavitelia členských štátov budú tlačiť na Orbána, aby prestal blokovať pôžičku EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027, ako aj 20. balík protiruských sankcií. Maďarský premiér svoje veto odôvodňuje zastavením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko.
Ukrajina tvrdí, že zariadenie bolo poškodené počas ruských útokov 27. januára a pracuje na jeho oprave. Orbán spolu s Ficom však s odvolaním sa na satelitné snímky tvrdia, že ropovod poškodený nie je, a Kyjev obviňujú z politického vydierania.
Možný posun po rokovaniach s Európskou komisiou
V tejto otázke mohol nastať určitý posun po utorkovom oznámení predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Antónia Costu, že Ukrajina súhlasila s technickou a finančnou pomocou Únie pri opravách ropovodu. Zelenskyj zároveň uviedol, že dodávky ropy by sa mohli obnoviť začiatkom mája.
Viacerí však neočakávajú zmenu postoja Budapešti a predpokladajú, že posun nastane až po maďarských parlamentných voľbách 12. apríla. Slovensko pôžičku ani sankčný balík neblokuje. Fico však uviedol, že pri pôžičke je na takýto krok v prípade potreby pripravený.
Proti sankciám má SR skôr politickú výhradu, keďže by podľa nej mohli ovplyvniť mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Premiér však v stredu avizoval, že zrejme nepodporí závery týkajúce sa Ukrajiny. Vysvetľuje to tým, že do návrhu záverečného dokumentu sa nedostala časť o ropovode Družba.
Blízky východ a rast cien energií
Nasledovať by mala diskusia o situácii na Blízkom východe, ktorá je súčasťou programu už niekoľko samitov, no tentoraz jej lídri venujú výrazne väčšiu pozornosť. Dôvodom je nová vojna v regióne po americko-izraelských útokoch na Irán z 28. februára.
Konflikt viedol k výraznému obmedzeniu námornej dopravy v strategickom Hormuzskom prielive a k prudkému rastu cien energií. Objavili sa aj výzvy, najmä zo strany Orbána, na pozastavenie energetických sankcií voči Rusku. Európska komisia to však odmietla a chce presadiť iné opatrenia na zmiernenie vplyvu krízy na ceny energií.
Lídri budú rokovať aj o zabezpečení lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, no medzi členskými štátmi nepanuje zhoda. Tento týždeň odmietli rozšírenie mandátu únijnej operácie Aspides do tejto oblasti a na samite sa neočakáva konkrétna spoločná reakcia EÚ na krízu.
Konkurencieschopnosť a budúci rozpočet Únie
Európska rada sa bude venovať aj téme strategickej konkurencieschopnosti Únie, ktorá v dôsledku kríz vo svete nadobúda čoraz väčší význam. Lídri nadviažu na februárový neformálny samit na zámku Alden Biesen neďaleko Bruselu s cieľom presadzovať princíp „Jedna Európa, jeden trh“. Predseda Európskej rady António Costa avizuje konkrétne riešenia a ambiciózne termíny. V tejto súvislosti bude kľúčovou témou aj pripravovaný viacročný finančný rámec na roky 2028 – 2034.
Politická dohoda by na ňom mala byť dosiahnutá do konca roka. Slovensko chce podľa Fica presadzovať v Bruseli opatrenia na zníženie cien energií, posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu, ochranu energetickej bezpečnosti a zachovanie silnej politiky súdržnosti i spoločnej poľnohospodárskej politiky v dlhodobom rozpočte.
Lídri budú rokovať aj o migrácii a európskej bezpečnosti a obrane, pričom v týchto oblastiach sa neočakávajú zásadné diskusie, ale skôr potvrdenie existujúcich záväzkov a výzvy na ich rýchlu implementáciu. Na pracovnom obede sa zúčastní aj generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý bude s predstaviteľmi Únie diskutovať o zhoršujúcej sa globálnej situácii a potrebe posilnenia multilateralizmu. Samit by sa mal skončiť vo štvrtok neskoro večer alebo najneskôr v piatok dopoludnia.
Premiér odcestoval do Bruselu
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok ráno odcestoval do Bruselu na samit lídrov členských štátov Európskej únie (EÚ). Medzi hlavné témy zasadnutia budú patriť vojna na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny energií. Lídri sa budú venovať aj konkurencieschopnosti, viacročnému finančnému rámcu na roky 2028 – 2034, obrane a bezpečnosti či migrácii. Popri samite sa uskutoční i zasadnutie eurozóny.
Slovensko bude podľa Fica v Bruseli presadzovať konkrétne riešenia na zníženie cien energií, posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ochranu energetickej bezpečnosti a zachovanie silnej politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ.
Najvážnejší problém Únie
Vysoké ceny energií sú podľa jeho slov najvážnejším problémom Únie z hľadiska konkurencieschopnosti. Na pôde Európskej rady preto chce presadzovať opatrenia, ktoré by priniesli zníženie cien elektriny pre priemysel aj domácnosti. Slovensko zároveň podľa Fica čelí mimoriadne vážnej situácii v oblasti dodávok ropy v dôsledku zastaveného tranzitu cez ropovod Družba. Ukrajina tvrdí, že zariadenie na jej území bolo poškodené ruskými útokmi z 27. januára. Podľa slovenského premiéra však ropovod poškodený nie je.
Očakáva, že lídri EÚ budú vyzývať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na obnovenie dodávok ropy. Fico v stredu zároveň avizoval, že nepodporí závery týkajúce sa Ukrajiny, keďže sa do návrhu záverečného dokumentu nedostala zmienka o ropovode Družba.
Pri ostatných témach nevidí zásadné dôvody na ich nepodporenie, „pokiaľ sa nám podarí presadiť niektoré veci v oblasti konkurencieschopnosti“. Premiér by sa mal na Slovensko vrátiť najneskôr v piatok (20. 3.). Osobitný spravodajca TASR Martin Žigo prinesie z Bruselu textové spravodajstvo aj ďalšie multimediálne výstupy.
Nahlásiť chybu v článku