Búrkové mraky

Ilustračná foto: Needpix

Slovensko čaká niekoľko búrlivých dní.

Slovensko má za sebou mimoriadne náročné dni. Teplomery počas uplynulého víkendu ukazovali hodnoty, ktoré sa nebezpečne približovali k hranici 40 °C, na viacerých miestach padali rekordy a meteorológovia vydávali najvyššie stupne výstrah pred horúčavami. Mnohí preto netrpezlivo čakali na ochladenie, ktoré by po dňoch úmorného tepla prinieslo aspoň čiastočnú úľavu.

Tá však nepríde pokojne. Ochladenie totiž odštartuje séria búrok, ktoré sa budú v najbližších dňoch objavovať na viacerých miestach Slovenska. Dnes ich bude ešte najmenej, no už v utorok sa situácia výrazne zmení a vyvrcholenie by malo prísť v stredu, keď cez naše územie postúpi studený front sprevádzaný intenzívnou búrkovou činnosťou.

Meteorológovia dodávajú, že pondelok a utorok budú patriť najmä takzvaným búrkam z tepla. Tie vznikajú veľmi rýchlo, často bez výraznejšieho varovania a dokážu prekvapiť aj oblasti, kde ešte krátko predtým svietilo slnko a panovalo bezvetrie.

Prvé búrky sa začnú tvoriť v Tatrách

Počas dnešného dňa sa prvé prehánky a búrky začnú objavovať predovšetkým v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier. Prvé z nich sa môžu vytvoriť už okolo poludnia, keď sa rozpálený vzduch začne nad horským terénom zdvíhať do vyšších vrstiev atmosféry. Práve hory budú dnes hlavným spúšťačom búrkovej aktivity.

Meteorológovia hovoria o takzvanej orografii, teda vplyve reliéfu krajiny na počasie. Rozpálená atmosféra má po dňoch extrémnych horúčav dostatok energie na vznik búrok, chýba jej však impulz, ktorý celý proces odštartuje. Tým sú práve horské oblasti.

Dážď počas letnej búrky v mestskej časti Bratislava-Dúbravka
Foto: SITA/Andrea Mezeiová

Počas popoludnia sa búrková aktivita začne rozširovať aj do ďalších regiónov severného a východného Slovenska. Najvyššia pravdepodobnosť búrok bude v Žilinskom a Prešovskom kraji, postupne sa však môžu objaviť aj v častiach Banskobystrického a Košického kraja. Vo večerných hodinách sa situácia môže zmeniť aj na západe krajiny. Výraznejšia búrková aktivita sa totiž očakáva nad Moravou a Rakúskom a nie je vylúčené, že niektoré búrky zasiahnu aj Záhorie alebo severozápad Slovenska pri hranici s Českou republikou.

Pozor na prívalové zrážky, krúpy aj silný vietor

Hoci nepôjde o rozsiahle búrkové systémy, jednotlivé búrkové bunky môžu byť pomerne intenzívne. Najväčšie riziko predstavujú prívalové zrážky, ktoré dokážu v krátkom čase priniesť veľké množstvo vody a lokálne spôsobiť zatopenie ciest, podjazdov alebo pivníc.

Zatopené ulice
Foto: Facebook/Hasičský a záchranný zbor

V silnejších búrkach sa môžu objaviť aj krúpy a výraznejšie nárazy vetra. Meteorológovia upozorňujú aj na riziko takzvaných downburstov, teda prudkých zostupných prúdov vzduchu, ktoré po dopade na zem vytvárajú silný vietor schopný lámať konáre stromov alebo spôsobovať menšie materiálne škody.

Práve tieto javy bývajú pri letných búrkach často najnebezpečnejšie. Charakteristické je pritom to, že búrky vznikajú veľmi rýchlo a rovnako rýchlo aj zanikajú. V priebehu niekoľkých desiatok minút sa tak môže pokojné popoludnie zmeniť na intenzívny lejak sprevádzaný silným vetrom a následne sa opäť vyjasní.

Horúčavy už prepísali rekordy a priniesli prvé problémy

Uplynulý víkend sa zapísal medzi najteplejšie obdobia posledných rokov. Na juhu a západe Slovenska platili výstrahy tretieho stupňa a teploty sa na viacerých miestach približovali k hranici 40 °C. Bratislava zároveň zaznamenala rekordne teplú noc. Na meteorologickej stanici na Kolibe neklesla počas noci teplota pod 26,3 °C, čím bol prekonaný doterajší rekord z augusta 2017, keď meteorológovia namerali 24,8 °C.

Extrémne teplo pritom neprinášalo len nepríjemný pocit či komplikácie v doprave. Železnice Slovenskej republiky preventívne znižovali rýchlosť vlakov v najteplejších oblastiach, hasiči upozorňovali na zvýšené riziko požiarov a v niektorých obciach museli vodárenské spoločnosti pristúpiť k obmedzeniu dodávok pitnej vody.

Horúčavy zároveň predstavovali riziko pre zdravie obyvateľov, najmä detí, seniorov, tehotných žien a chronicky chorých ľudí. Záchranári počas víkendu opakovane upozorňovali na potrebu dodržiavať pitný režim, obmedziť pobyt na priamom slnku a vyhýbať sa fyzickej námahe počas najteplejších hodín dňa.

WHO varuje pred tichým zabijakom

Extrémne teploty pritom nie sú problémom len na Slovensku. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus upozornil, že od 21. júna bolo v Európe zaznamenaných viac ako 1 300 úmrtí nad očakávaný priemer, ktoré sa spájajú s vysokými teplotami.

Podľa neho je Európa najrýchlejšie sa otepľujúcim svetadielom na svete a zohrieva sa približne dvojnásobne rýchlejšie než je globálny priemer. V súčasnosti žije podľa WHO približne 150 miliónov Európanov v podmienkach tepelného stresu. Teplotné rekordy v uplynulých dňoch zaznamenali okrem Slovenska aj Nemecko, Poľsko či Česko.

Šéf WHO označil teplotný stres za „tichého zabijaka“ a upozornil, že európske domácnosti, školy či pracoviská neboli budované na takéto extrémne teploty. Organizácia zároveň odhaduje, že následkom horúčav zomiera v Európe každoročne približne 500-tisíc ľudí, pričom mnohým z týchto úmrtí by sa podľa odborníkov dalo predísť vhodnými preventívnymi opatreniami.

Najhoršia situácia sa očakáva v stredu, potom príde úľava

Pondelkové búrky budú len začiatkom výraznejšej zmeny počasia. Už v utorok sa ich bude nad Slovenskom tvoriť podstatne viac a zasiahnuť môžu väčšiu časť územia. Vyvrcholenie by malo prísť v stredu, keď cez naše územie začne postupovať studený front. Ten vytvorí podmienky pre vznik organizovanejších a výrazne intenzívnejších búrok, ktoré môžu priniesť výdatné zrážky, silný vietor aj krupobitie.

Dobrou správou však je, že práve tento front prinesie aj výraznejšie ochladenie, na ktoré po dňoch rekordných horúčav čaká veľká časť Slovenska. Podľa predpovede Slovenského hydrometeorologického ústavu sa od štvrtka budú maximálne denné teploty pohybovať väčšinou medzi 25 až 30 °C, na severe krajiny miestami len okolo 23 °C.

Ochladenie bude citeľné aj počas nocí. Kým počas uplynulého víkendu niektoré oblasti zažívali tropické noci s teplotami neklesajúcimi ani pod 25 °C, od štvrtka sa minimálne nočné teploty budú pohybovať väčšinou od 21 do 15 °C a postupne môžu klesnúť na 17 až 9 °C.

Ženy prechádzajú cez vodnú hmlu počas horúčav v Prešove
Foto: TASR – Veronika Mihaliková

Počasie sa síce úplne neupokojí a meteorológovia počítajú aj s ďalšími prehánkami či ojedinelými búrkami, ich intenzita by však už mala byť výrazne nižšia než v prvej polovici týždňa. Po dňoch rekordných horúčav tak Slovensko čaká prudká zmena charakteru počasia. Ochladenie, na ktoré čakali tisíce ľudí po celej krajine, síce konečne dorazí, no spolu s ním príde aj niekoľko dní, počas ktorých sa oplatí sledovať predpovede a meteorologické výstrahy o niečo pozornejšie než zvyčajne.

Uložiť článok

Najnovšie články