Vo veku 94 rokov zomrela etnografka, interpretka ľudových piesní a rozhlasová redaktorka Darina Laščiaková. Správu o jej úmrtí prijal aj prezident SR Peter Pellegrini, ktorý o tom informoval na sociálnej sieti.
správy od nás budete mať ako prví.
Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Absolvovala štúdium v odbore hudobné vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia v rokoch 1951 až 1954 bola sólistkou súboru Lúčnica.
Od roku 1961 pracovala ako hudobná redaktorka Československého rozhlasu v Bratislave. Do vysielania pripravila množstvo relácií a cyklov o ľudových piesňach a hudbe, v ktorých aj sama účinkovala. Rozhlasová technika odkryla jej interpretačné kvality v prednese ľudových piesní a jej pozoruhodné zafarbenie hlasu.
Bola viacnásobnou víťazkou rozhlasovej súťaže Prix Bratislava. Realizovala množstvo nahrávok v rozhlase, televízii, na gramofónových platniach a absolvovala viacero vystúpení na koncertoch doma i v zahraničí.
V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane preslávenej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Účinkovala aj v niekoľkých filmoch, ako Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. V roku 1975 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Je tiež držiteľkou viacerých medzinárodných ocenení za nahrávky z oblasti folklóru.
Druhá veľká strata v priebehu jedného dňa
Iba včera sme vás pritom informovali, že vo veku 63 rokov zomrela v stredu (12. 8.) profesorka a odborníčka na slovenskú literatúru Marta Součková. O jej náhlom úmrtí informovala hovorkyňa Prešovskej univerzity (PU) Ingrid Timková na univerzitnom webe. Zosnulá pedagogička pôsobila na tamojšej filozofickej fakulte, kde od roku 2017 zastávala pozíciu vedúcej Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy.
Inštitút slovakistiky a mediálnych štúdií PU, na ktorý sa odvoláva Dennik N, označil jej odchod za obrovskú stratu pre akademickú obec aj slovenskú kultúru. Podľa vyjadrenia inštitútu zanechala vo svojom odbore nezmazateľnú stopu ako pedagogička, školiteľka a editorka mnohých rukopisov. Viaceré z nich sa vďaka jej práci dostali až do Zlatého fondu slovenskej literatúry.
Literárna vedkyňa sa vo svojej odbornej praxi venovala primárne slovenskej literatúre po roku 1989, literárnej kritike a poetike prozaického textu. K jej najznámejším monografiám patria diela analyzujúce prózu po rokoch 1989 a 2000, za ktoré opakovane získala Cenu rektora PU. Okrem toho pripravovala edície textov od známych autorov, akými boli Jozef Cíger Hronský či Milo Urban.
Mimo akademickej pôdy sa angažovala ako členka porôt vo viacerých literárnych súťažiach, vrátane ocenenia Anasoft litera. Ako pripomenul Denník N, Součková pôsobila aj v Rade Fondu na podporu umenia. Z tejto funkcie však po príchode nového vedenia odstúpila.
Nahlásiť chybu v článku