Foto: Pexels

V oceánoch, na súši či v atmosfére sa nachádza len zlomok oxidu uhličitého. Drvivá väčšina je pod zemským povrchom.

Celé desaťročie skúmal 500-členný medzinárodný tím vedcov v súčasnosti snáď najskloňovanejší prvok Periodickej tabuľky. Ako uhlík vzniká, koľko z neho produkuje človek, koľko sopky a iné zdroje, kde a aké množstvo sa ho absorbuje.

Ľudstvo produkuje až 100-násobne viac uhlíka otepľujúceho našu planétu ako všetky sopky na Zemi, píšu vedci v správe, ktorá komentuje výsledky ich 10 rokov trvajúceho výskumu. Všetky aktívne vulkány vyprodukujú ročne približne 0,3 miliardy ton emisií oxidu uhličitého. Predstavuje to však len zlomok z toho, koľko najrozšírenejšieho skleníkového plynu uvoľní do atmosféry človek. V roku 2018 to bolo až 37 miliárd ton CO2.

Foto: Pexels

Medzinárodný tím vedcov z observatória Deep Carbon vo svojej správe sumarizuje najdôležitejšie závery z jednej dekády štúdia uhlíka na našej planéte. Vedci zistili napríklad to, že len nad povrchom Zeme, teda v oceánoch, na súši či v atmosfére sa nachádza len 0,2% (približne 43 500 miliárd ton) uhlíka. Zvyšok, asi 1,85 miliárd gigaton, je uložených pod povrchom našej planéty.

Cyklus uhlíka pod povrchom Zeme je podľa vedcov dlhodobo stabilný, prerušovaný je len veľkými poruchami v zemskej kôre (napríklad obrovskými erupciami magmy), ktoré sa za posledných 500 miliónov rokov objavili aspoň päťkrát, pričom vždy viedli k otepleniu atmosféry, okysličeniu oceánov a masovému vymieraniu druhov.

Foto: Unsplash

Rovnaký scenár podľa vedcov vytvoril aj pád meteoritu pred 66 miliónmi rokov do oblasti polostrova Yucatán. Podľa odhadov mohol meteorit do atmosféry uvoľniť od 425 do 1400 miliárd ton CO2, rýchlo ohrial atmosféru planéty a viedol k masovému vymieraniu dinosaurov. Prirodzený cyklus Zeme však podľa vedcov z Deep Carbon narúša činnosť človeka. Z antropogénnych zdrojov sa do atmosféry uvoľňuje 40 až 100-krát viac CO2 ako z prirodzených geologických zdrojov.

Od roku 2005 vyprodukuje ľudstvo každoročne viac ako 30 miliárd ton CO2. Po sčítaní posledných 14 rokov sa tak dostávame k číslu, ktoré je rovnaké, ako predpokladaná najnižšia hodnota CO2 uvoľneného pri páde meteoritu, ktorý vyhubil dinosaurov. Našou jedinou záchranou je teda to, že sme toto množstvo oxidu uhličitého do atmosféry uvoľnili v priebehu rokov, v opačnom prípade by sme už dávno čelili nepredstaviteľným zmenám v atmosfére.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )