Nela otvorene priznáva, že jej školské roky sa neponášali na bežný život rovesníkov. Kým spolužiaci sa po vyučovaní stretávali na káve či párty, ona trávila čas na skúškach a predstaveniach. „Nebolo to normálne. Moji spolužiaci chodili na kávu, na párty, ja nie,“ hovorí bez okolkov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pre pracovné povinnosti v škole chýbala častejšie než ostatní, čo si všímali nielen spolužiaci, ale aj učitelia. „Bola som outsider, málo v škole vďaka práci. Učitelia mi to dávali pocítiť,“ spomína. Takéto tempo jej vzalo možnosť zažiť spontánne „vybúrenie sa“, ktoré býva súčasťou dospievania. Priznáva: „Chýba mi niečo ako ‚vybúrenie sa‘. Preto mám občas také detinské momenty – ružový lak, copíky. Môj muž ma uzemňuje.“ Možno aj preto sa u nej občas prejavuje hravosť, ktorá jej v mladosti chýbala.
Vzťah so starším mužom a nálepka v médiách
Keď sa na toto obdobie pozrie spätne, opisuje ho ako jednu z najcitlivejších kapitol svojho života. Mediálny záujem bol obrovský a často nepríjemný. „Veľmi citlivo. Pamätám si články, po ktorých som týždeň nespala. Ubližovalo mi to,“ priznáva. Bola ešte len na začiatku dospievania a všetko vnímala veľmi intenzívne.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V tom čase mala vzťah so starším partnerom – choreografom Jánom Ďurovčíkom, a stala sa terčom zvýšeného mediálneho záujmu. „Bola som v citlivom veku a dostala som „nálepku“,“ hovorí. Vzhliadala k nemu, preberala jeho názory a plne mu dôverovala. „Vzhliadala som k nemu, brala jeho názory za svoje. Keď som začala mať vlastný názor, vzťah sa začal rozpadať,“ dodáva. Médiá situáciu neraz využili pre vlastné titulky. „Novinári si to na mne „vyskúšali“,“ hovorí otvorene.
Mediálny tlak a nálepka z mladosti
Bulvárne titulky a články boli pre Nelu Pociskovú už v mladom veku zdrojom silného stresu. „Áno, veľmi. Trápilo ma to a ubližovalo mi to,“ hovorí otvorene. Spomína, že mnohé texty stáli na niekoľkých negatívnych komentároch zo sociálnych sietí, pričom tie pozitívne sa do médií nedostali. „Často to boli nezmysly, články z pár negatívnych komentárov. Nemala som možnosť sa brániť,“ dodáva.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
S citlivosťou pätnásť či šestnásťročného dievčaťa niesla takéto situácie mimoriadne ťažko. „Pamätám si zopár článkov, po ktorých som aj týždeň nespala. Trápilo ma to, dotýkalo sa ma to,“ priznáva. Vtedy jej médiá priradili nálepku „Ďurovčíková“ – pomenovanie, ktoré vzniklo po jej prvom konkurze. „Na mojom prvom konkurze sedel v porote on. Zavolal mojich rodičov, povedal, že vo mne cíti potenciál, ale že ma musí vyskúšať. Potom som hrala druhú premiéru a otvoril mi dvere do divadelného sveta.“
Pre tínedžerku bez umeleckého zázemia v rodine to bola obrovská príležitosť, no aj veľká zodpovednosť. „Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, ale aj ťažké obdobie. Moji rodičia sa v umení neorientovali, vložili ma do jeho rúk a dôverovali mu. On bol vtedy veľké meno a mne lichotilo, že má o mňa záujem. Vzhliadala som k nemu ako k polobohovi,“ opisuje.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Odmietnutie bulváru a nadhľad po rokoch
Postupom času sa tlak médií ešte vystupňoval a Nela sa cítila stále viac bezmocná. „Nemala som možnosť povedať svoju verziu a do bulváru sa dostali aj dezinformácie o mojej rodine,“ hovorí. Negatívne skúsenosti nakoniec vyústili do rozhodnutia prerušiť komunikáciu s jedným z denníkov. „Zle som to znášala, až tak, že som s jedným denníkom ukončila spoluprácu a prestala s nimi komunikovať.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dnes sa na tieto udalosti pozerá s väčším pokojom, aj keď pripúšťa, že nie všetko je úplne uzavreté. „Klamala by som, keby som povedala, že to mám úplne spracované. Stále ma to občas „trkne“, ale neprikladám tomu takú váhu ako kedysi. Pomohli mi skúsenosti, vek a aj moje deti.“ Dnes má vďaka skúsenostiam viac nadhľadu a sily nenechať sa definovať tým, čo o nej píšu médiá alebo čo sa stalo v minulosti.
Nahlásiť chybu v článku