Detská psychologička radí: Vianočná rozprávka, ktorú musia vidieť všetky deti, má dôležité posolstvo

So sviatočným obdobím sa nekompromisne spájajú tematické filmy a rozprávky. Niektoré sú animované, iné hrané, no všetky sú veselé a väčšinou v sebe skrývajú aj nejaké ponaučenie. Na to, aby ho deti pochopili, však niekedy potrebujú asistenciu rodiča. 

K téme rozprávok sa pre portál interez vyjadrila detská psychologička Mgr. Natália Zajacová z detskapsychologicka.eu, ktorú nájdete aj na Instagrame. Prezradila nám, ktorá rozprávka má pre deti najlepšie posolstvo, a ktorá ich naopak môže zbytočne zmiasť. Nemusíte sa pritom báť, že by rozprávka, ktorú odporúča najviac, v zime nešla v televízii. Ak by ste ju nenašli v programe, nachádza sa na streamovacej platforme Netflix.

Ktorá vianočná rozprávka má podľa vás najkrajšie/najdôležitejšie posolstvo a mali by ju vidieť všetky deti?

Zo súčasných aj tradičných titulov by som odporučila rozprávku Klaus. Tento animovaný film spája krásny vizuál s hlbokým, jasným posolstvom: že dobrota a malé činy môžu zmeniť svet. Z psychologického hľadiska deti učí: empatii a spolupráci tým, že deti vidia, ako si postavy vzájomne podporujú svoje ciele.

Tiež je tam pekne zobrazený význam drobných skutkov, ktorý učí deti, že aj malé kroky majú hodnotu, čo rozvíja vnútornú motiváciu a pocit kompetencie. A nakoniec moja obľúbená bezpečná vzťahová väzba. Sledovanie pozitívnych vzťahov medzi postavami podporuje vnímanie dôvery a spojenia. Deti touto rozprávkou získavajú emočný zážitok, ktorý môže reflektovať aj v každodennom živote, napríklad v spolupráci so súrodencami alebo pri pomoci kamarátom.

Ktorá rozprávka má naopak nie veľmi dobre zadefinované posolstvo a môže byť pre deti mätúca?

Niektoré staršie filmy alebo rozprávky, napríklad Grinch, môžu byť pre mladšie deti trochu mätúce. Súvisí to najmä so sociálne a emocionálne paradoxným správaním Grincha. Grinch je chvíľku zlý, potom náhle dobrý, čo dieťa ešte nemusí úplne pochopiť (z vývinového pohľadu totiž predškolské deti často nerozlišujú ironické alebo symbolické správanie).

Tiež sa tu často strieda emočná intenzita v zmysle výrazného hnevu, frustrácie alebo izolácie hlavného hrdinu. Preto je dôležité, aby rodič slúžil počas sledovania ako sprievodca, ktorý vysvetlí dieťaťu, prečo postava koná tak, ako koná a pomôže mu reflektovať vlastné pocity.

O aké hodnoty alebo ponaučenia by sa mali rodičia snažiť, aby si ich deti odniesli z pozerania týchto rozprávok?