Detská psychologička radí: Vianočná rozprávka, ktorú musia vidieť všetky deti, má dôležité posolstvo

Jednoznačne empatiu a starostlivosť o druhých. Autenticitu a odvahu byť samým sebou a že byť odlišný nie je zlé, ale môže byť paradoxne silou, čo pekne zobrazujú filmy ako Elf alebo Klaus. Určite aj spoluprácu a spôsoby riešenia konfliktov. To je pekne ukázané napríklad v Polárnom Exprese, alebo rokmi obľúbenom Sám doma. Tieto príbehy deti učia, že problémy je možné riešiť kreatívne, nielen pasívne.

A v neposlednom rade: schopnosť dieťaťa chápať rozdiel medzi správnym a nesprávnym v bezpečnom kontexte. Aby sme to ako rodičia dosiahli, je dôležité, aby sa po pozeraní rozhovorom s deťmi upevnili emocionálne a morálne reflexie, nielen samotná vizuálna zábava.

Je podľa vás v klasických československých rozprávkach priveľa násilia, napríklad, bitka metlou, facky a podobne?

Z pohľadu detského psychológa to vnímam cez symbolické vs. realistické násilie. Mnoho starších klasík totiž používa tresty alebo bitky ako symbolické nástroje na prezentáciu konfliktu medzi dobrom a zlom. Pre malé deti je veľmi dôležité rozlišovať realitu od fantázie. Preto – budem sa opakovať – je dôležitý význam rodiča ako sprievodcu. Rodiča, ktorý dokáže pomenovať, čo postavy cítia a prečo sa dej vyvíja tak, ako sa vyvíja. Potom dieťa získava bezpečný rámec pre spracovanie silných emócií. Zo skúsenosti z praxe, deti, ktoré sledujú tradičné rozprávky v kontexte bezpečného vzťahu, nie sú traumatizované, ale učia sa rozpoznávať dobro a zlo, riešiť konflikty a prežívať emócie v bezpečnom prostredí.

Pozri aj:

„Toto nenos už.“ Tvrdý list Ježiškovi rozosmial stovky Slovákov: Autorovi odkazujú, že je to dobrý…