Budú sa prepisovať učebnice. Kolískou ľudstva nie je Afrika, ako ste si doteraz mysleli, hovoria nálezy z Balkánu staré až 7,2 milióna rokov

Už dlhé roky sa všetci učíme, že prvý človek chodil po africkom kontinente. Prví ľudia sa tu mali z línie opíc evolučne „oddeliť“ asi pred 7 miliónmi rokov v strednej Afrike. Táto, desiatky rokov celosvetovo uznávaná teória, bola postavená na základe archeologických nálezov. Dnes je však všetko inak a vedci hovoria o revolúcii. Prvý človek podľa nich nepochádzal z Afriky, ale z Európy. Dôkazy sú jasné a teória sa začína vo vedeckých kruhoch šíriť po celom svete.

Bude sa história ľudstva prepisovať? Skutočne je to, čo o prvých ľuďoch a evolúcii človeka vieme, inak? Podľa najnovšieho výskumu uverejneného vo vedeckom časopise PLOS One tímom Madelaine Böhmeovej z Senckenbergovho strediska pre evolúciu človeka a paleoenvironmentalistiku z nemeckej univerzity v Tübingene je vysoko pravdepodobné, že prvý človek kráčal práve po európskom kontinente. Hovoria o tom archeologické nálezy z Balkánu.

Doterajšie dôkazy o prvom človeku pochádzali z Afriky. Podľa archeologických nálezov sa tu prví ľudia od nášho najbližšieho príbuzného, šimpanza, evolučne oddelili pred 6-7 miliónmi rokov. Z Európy však prichádzajú celkom iné čísla. Nálezy tiel hominidov, nazvaných Graecopithecus freybergi z Balkánu sú totiž oveľa staršie. Časť dolnej čeľuste z Grécka a zub nájdený v Bulharsku sú staré 7,17 a 7,24 milióna rokov. Graecopithecus freybergi je podľa výskumného tímu doposiaľ neznámy druh priameho predchodcu človeka, ktorý sa po európskom kontinente prechádzal oveľa skôr ako Sahelanthropus, doposiaľ najstarší nález pochádzajúci zo strednej Afriky.

Podľa tímu Madelaine Böhmeovej je teda vysoko pravdepodobné, že sa línia človeka od šimpanzov oddelila až o 200 000 rokov skôr, ako sme si doposiaľ mysleli a nestalo sa tak v Afrike, ale v Európe. Ak sa čudujete, čo by opice a hominidi hľadali na Balkáne, potom je potrebné dodať, že miestna krajina vyzerala pred 7 miliónmi rokov úplne inak. Archeologické nálezy potvrdili, že Balkán bol v tomto čase savanou, kde okrem primátov žili aj žirafy, antilopy či nosorožce.

To, či bude najnovší výskum skutočne prijatý za všeobecný fakt sa ešte uvidí. Napriek tomu, že si teória získala mnoho priaznivcov, niektorí vedci sú stále pri svojich vyjadreniach obozretní a tvrdia, že nie je možné prehlásiť Európu za kolísku človeka na základe dvoch archeologických nálezov. Hľadanie ďalších dôkazov tak bude v budúcnosti pravdepodobne pokračovať.

Pozri aj: Najväčšia ekologická katastrofa histórie? Podľa najnovšej štúdie vznikla Sahara kvôli negatívnemu vplyvu človeka

telegraph.co.uk