Sahara. Najväčšia púšť sveta, ktorá zaberá približne 9 miliónov km². Miesto, ktoré životu veľmi nepraje. Extrémne teploty a sucho spôsobilo, že tu prežijú len najodolnejšie a najlepšie prispôsobiteľné druhy rastlín a živočíchov. Jeden by si povedal, že tak obrovská púšť tu musela byť už milióny rokov. Opak je však pravdou. Ešte pred 10-tisíc rokmi vyzerala oblasť Sahary celkom inak. Zeleň, voda a život. Prišiel však človek a všetko bolo inak. 

Najnovšia vedecká štúdia hovorí, že v premene severnej Afriky na najväčšiu púšť sveta má prsty človek. Doterajšie teórie hovorili o tom, že púšť vznikla po zmenách v obežnej dráhe Zeme. Archeológovia a ekológovia z Národnej Univerzity v Soule (Južná Kórea) túto teóriu nevyvracajú, no hovoria, že jednou z príčin bol aj človek. Ako je to vôbec možné, aby pred 10 000 rokmi spôsobil ľudský tvor tak extrémnu premenu krajiny?

Juhokórejská štúdia hovorí, že jednou z príčin vzniku Sahary je aj človek z obdobia neolitu. Pred vznikom Sahary sa totiž v doline Nílu usídlili aj prví neolitickí pastieri. Hlavným zdrojom obživy bol dobytok, ten však potreboval potravu. A tú poskytla oblasť Sahary, ktorá však v tom čase vyzerala celkom inak. Zeleň a dostatok zrážok vďaka pravidelným monzúnom. Monzúny, podobné tým, ktoré dnes prinášajú život a vodu napríklad do Prednej Indie. Sahara bola celkom iným svetom. Pastieri sa teda od doliny Nílu posunuli ďalej na západ.

A práve tento posun bol podľa juhokórejských vedcov jedným z dôležitých faktorov vzniku najväčšej púšte sveta. Dobytok, ktorý spásal zeleň v oblasti postupne premenil celú krajinu. Úbytok rastlín odkryl pôdu, ktorá postupne začala odrážať čoraz viac slnečného žiarenia. Kríky, ktoré chránili pôdu pred slnečným žiarením poľnohospodári postupne odstraňovali a nahradzovali ich plodinami potrebnými pre ich život. Oblasť Sahary sa tak menila na čoraz silnejšie „zrkadlo slnečných lúčov“. Monzúny oslabli až postupne celkom zanikli. Zrážky prestali a krajina sa premenila na nehostinnú púšť vo veľkosti dnešnej Číny.

Vedecká štúdia zo Soulu je zatiaľ len teóriou. Archeológovia a ekológovia budú na výskume pracovať naďalej a pokúsia sa svoju hypotézu potvrdiť. Ak by sa to podarilo, dokázalo by to, že aj tá najnevinnejšia ľudská činnosť, akou je pasenie dobytka a poľnohospodárstvo v neolite, má na prírodu obrovské dôsledky. Čo potom aktivity človeka v 21. storočí?

Pozri aj: Pocta pre planétu Zem. Novozélandská Whanganui sa stane prvou riekou s ľudskými právami na svete

interez.sk (Lukáš M.), iflscience.com