Človek je mnohokrát nevyspytateľný tvor, no zároveň je to stvorenie spoločenské. Psychológov preto vždy zaujímalo všetko, čo sa v spoločnosti deje, ako ľudia komunikujú, ako sa učia a ako spolunažívajú v jednej spoločnosti. Aj keď táto vetva psychológie je pomerne mladá, vedci za ten čas stihli urobiť poriadny kus práce a výsledky ich výskumov sú vskutku fascinujúce.

Intelektuálna pokora

O tomto fenoméne sa príliš veľa nehovorí, no malo by sa. Intelektuálna pokora totiž naznačuje, že jedinec o svojich poznatkoch a o zistených faktoch pochybuje. Aj keď pochybnosti sa nie vždy spájajú s pozitívnym prístupom, je dokázané, že ľudia, ktorí dokážu pripustiť, že ich náhľad nie je správny, sú zvyčajne lepší v rozhodovaní a získavaní informácií. Okrem toho, človek ovplývajúci intelektuálnou pokorou je zvyčajne ochotný vypočuť si názor druhého človeka bez predsudkov a s otvorenou mysľou.

Ideálny typ

Výskum, ktorého sa zúčastnilo až 1 000 rôznych párov dokázal, že každý z nás má skutočne svoj typ. Keď sa totiž účastníci rozišli, zvyčajne si našli partnera, ktorý zdieľal podobné fyzické črty s tým predošlým. Okrem toho, partneri sa podobali aj čo sa týkalo inteligencie, vzdelania či náboženstva. Odborníci však dodávajú, že nemusí ísť o vedomú voľbu, preferencie totiž môžu byť ovplyvnené miestom, kde žijeme a kultúrou.

Ako nás ovplyvňuje naše meno?

Vedeli ste, že naše mená sa k nám jednoducho hodia? Výskum, ktorého sa zúčastnili stovky ľudí z Jeruzalema a z Francúzska totiž ukázal, že dokážeme s 25 až 40 percentnou presnosťou priradiť meno k tvári človeka, ktorého vidíme prvýkrát v živote. Samozrejme, úspešnosť odhadovania mien je závislá na kultúre, Francúzi teda boli lepší v hádaní francúzskych mien a naopak.

Facebook mení vnímanie času

Ďalší z výskumov ukázal, že naše vnímanie času sa vplyvom prehliadania sociálnych sietí výrazne mení. Keď venujeme čas sociálnym sieťam, ako napríklad Facebooku, naša schopnosť určiť si priority a zadeliť si čas akosi zlyháva. Okrem toho, skracuje sa aj naša schopnosť sústrediť sa na rôzne podnety.

Prečo sa ľudia urážajú a pohoršujú

Čím ďalej, tým viac sa zdá, že ľudia sú schopní uraziť sa doslova kvôli každej maličkosti. Zaujímavé je, že sa urážajú a pohoršujú nielen vtedy, ak sa ich urážka vyslovene týka, ale aj vtedy, keď vidia, ako je urážaný niekto iný. Výskumy však ukazujú, že sa to nedeje len tak bezdôvodne. Keď máme príležitosť vyjadriť pohoršenie, cítime sa potom akosi lepšie.

Nedostatok spánku

Vedeli ste, že ak trpíme nedostatkom spánku, nedokážeme efektívne čítať vo výrazoch tváre ľudí okolo nás? Štúdia však zároveň ukázala, že aj keď sme unavení, do istej miery dokážeme odhadnúť, kedy sa nám niekto chystá ublížiť.

Deti a spoločnosť

Spoločnosť od nás očakáva, že vyštudujeme školu, nájdeme si prácu, založíme si rodinu a budeme si takto nažívať až do dôchodku. Niektoré páry však deti jednoducho nechcú a štúdia dokazuje, že týmto rozhodnutím môžu vyvolať vlnu nevôle zo strany spoločnosti. V rámci štúdie boli totiž účastníci požiadaní, aby si prečítali príbehy o bezdetných rodinách. Ukázalo sa, že panoval automatický predpoklad, že také rodiny sú nešťastné a nežijú plnohodnotný život. okrem toho, mnoho účastníkov vyjadrilo emócie ako znechutenie či hnev.

Ktorá štúdia najviac prekvapila vás? Dajte nám vedieť v komentároch.

Pozri aj: 15+ zvláštnych faktov o spánku, o ktorých ste doteraz pravdepodobne nevedeli

psych2go