Štvrtkový nový absolútny slovenský teplotný rekord z Dolných Plachtiniec v okrese Veľký Krtíš mal nakoniec pravdepodobne hodnotu 42,2 stupňa Celzia. TASR o tom informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Ivan Garčár. Údaje majú podľa neho operatívny charakter a podliehajú ešte verifikácii.
správy od nás budete mať ako prví.
Padol nový slovenský rekord
Nový rekord prekonal doterajšiu najvyššiu nameranú hodnotu zo stredy (5. 8.) z Kamenice nad Hronom na juhu Slovenska. Vo štvrtok bolo veľmi teplo aj tam, a to 41,6 stupňa Celzia. V Štrkovci v okrese Rimavská Sobota namerali rovnakú teplotu.
V Turni nad Bodvou bolo 41 stupňov Celzia. „Tropický deň (30 stupňov Celzia a viac) sme dnes zaznamenali aj na Štrbskom Plese s hodnotou 30,2 stupňa Celzia,“ uviedol Garčár. SHMÚ na sociálnej sieti predtým informoval, že v Dolných Plachtinciach namerali 42 stupňov Celzia.
Toto leto sa zapíše do histórie
Tohtoročné leto sa zapíše do histórie slovenských meteorologických meraní. Ešte pred niekoľkými týždňami bol za najvyššiu teplotu v histórii Slovenska považovaný údaj 40,3 °C, ktorý namerali 20. júla 2007 v Hurbanove. Od konca júna sa však historické maximum posunulo už niekoľkokrát. Najskôr padlo 41,0 °C v Turni nad Bodvou, následne 41,3 °C a 41,4 °C v Kamenici nad Hronom pri Štúrove. Operatívny údaj zo Štrkovca pri Tornali hovoril o teplote 41,6 °C.
Extrémne horúčavy predstavujú vážnu hrozbu pre európske hospodárstvo, narúšajú odvetvia závislé od práce vonku a odhaľujú medzery v systémoch ochrany pracovníkov, napísal vo štvrtok portál EUobserver, podľa ktorého by celkové škody mohli dosiahnuť až 800 miliárd eur.
„Nadmerné horúčavy predstavujú vážne riziko pre zdravie a hospodárstvo Európy s významnými makroekonomickými a dokonca aj fiškálnymi dôsledkami,“ cituje portál Hansa-Martina Füssela, experta na adaptáciu na zmenu klímy z Európskej environmentálnej agentúry (EEA). Očakáva sa, že najväčšie finančné straty v dôsledku letnej vlny horúčav utrpí Francúzsko.
Môže dochádzať ku kolapsovým stavom
Podľa analýzy poisťovne Allianz by negatívny vplyv na výkon druhej najväčšej európskej ekonomiky mohol do roku 2030 predstavovať približne 300 miliónov eur. Vážne postihnuté by mohli byť aj Taliansko, Španielsko a Nemecko. „Extrémne vlny horúčav predstavujú systémové hrozby a riziká pre viaceré sektory a hospodárstvo ako celok,“ poznamenala klimatická expertka EEA Arianna Giannettiová.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.
Záchranári vo štvrtok do 16.00 h zasahovali pri pacientoch s kolapsom 83-krát. Najviac výjazdov, 20, bolo v Košickom kraji a najmenej, šesť, v Žilinskom kraji. TASR o tom informovala Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS).
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku