Austrálske požiare posúvajú svet k bodu, odkiaľ niet návratu. Spôsobia pätinu nárastu oxidu uhličitého v atmosfére

Ničivé požiare, ktoré počas aktuálneho leta na južnej pologuli sužujú austrálsky kontinent môžu mať ďalekosiahlejšie dôsledky, ako by sme prvotne očakávali. Vedci tvrdia, že ničivé požiare posúvajú planétu bližšie k bodu, od ktorého už niet návratu späť.

Podľa predpovede koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére môže rok 2020 priniesť najvyšší nárast od začiatku meraní, tvrdia odborníci z britskej meteorologickej služby Met Office. Významný podiel na náraste oxidu uhličitého v atmosfére budú mať aj aktuálne požiare v Austrálii, píšu vo svojej správe britskí meteorológovia.

Koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére merajú vedci v observatóriu Mauna Loa na Havaji od roku 1958. Množstvo najrozšírenejšieho skleníkového plynu spôsobujúceho zmeny v klimatickom systéme planéty pritom pravidelne dosahuje rekordné hodnoty. Tentokrát však britský meteorológovia avizujú aj vysoko pravdepodobný rekord v medziročnom náraste.

Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére by podľa predpovede Met Office malo v máji tohto roku (pre vlastnosti klimatického systému sú najvyššie hodnoty práve v tomto období, pozn. red.) dosiahnuť úroveň 417 ppm (častíc na milión častíc, pozn. red.), pričom priemer za celý rok by sa mohol pohybovať na úrovni 414,2 ppm.

Oproti priemernej hodnote za rok 2019 tak pôjde o hodnotu vyššiu o 2,74 ppm, pätinu nárastu pritom pripisujú austrálskym požiarom. Rast hodnôt by tak mohol byť druhým najvyšším v histórii. Rekord drží rok 2019 s medziročným nárastom koncentrácie oxidu uhličitého o 3,5 ppm.

„Globálne otepľovanie v Austrálii, ale aj západnej Severnej Amerike a mnohých ďalších oblastiach sveta zvyšuje riziko a rozsah požiarov a uvoľňuje do atmosféry ešte viac oxidu uhličitého. Tieto procesy spätnej väzby vedú k vyčerpaniu nášho emisného rozpočtu rýchlejšie ako sme predpokladali. K bodu z ktorého niet návratu sme bližšie ako sme si mysleli,“ cituje britský The Guardian Boba Warda, riaditeľa Granthamovho inštitútu na výskum klimatickej zmeny.

Britskí meteorológovia vo svojej správe otvorene hovoria aj o spustenej spätnej väzbe. Rozsiahle požiare, ktoré počas aktuálnej sezóny postihujú austrálsky kontinent zničili obrovské oblasti vegetácie. Po takomto zásahu je schopnosť vegetácie rásť obmedzená, čo vedie aj k zníženiu schopnosti regiónu absorbovať oxid uhličitý. Dopady navyše zvyšujú aj riziko požiarov v nasledujúcom období sucha, keďže zníženie schopnosti absorbovať oxidu uhličitý vedie k zvýšeniu priemerných teplôt v regióne.

Svet tak blíži k nebezpečnej hranici koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére na úrovni 450 ppm. Vedci túto hodnotu spájajú s oteplením planéty o 2°C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Svet teplejší o 2°C so sebou prinesie dôsledky klimatickej zmeny na ktoré spoločnosť nie je pripravená v podobe teplotných extrémov, povodní, prejavov počasia a stúpaniu morskej hladiny, ktoré zmenia planétu na nepoznanie.

Pozri aj:

Lukáš žijúci v Austrálii pomáhal hasičom: Keď mesto zaplaví smog, nevidieť na koniec ulice