Alisa je Ruska z najchladnejšieho mesta na svete: Priemerný plat je tu 850 eur, byt si prenajmeš aj za 229 eur

Dnes sme sa rozprávali s 25-ročnou Alisou, ktorá sa narodila a vyrastala v Jakutsku na ruskej Sibíri. Neskôr odcestovala za štúdiom do Londýna. Väčšinu svojho života však strávila v kraji, kde teploty pravidelne klesajú k -50 °C a chlad nie je len nepríjemnou súčasťou zimy. Formuje rytmus života, ľudské priority aj medziľudské vzťahy. Prispôsobiť sa mu znamená prežiť a podceniť ho končí väčšinou tragicky.

Ako rodená Jakutčanka s koreňmi v etniku Jakutov prežila Alisa väčšinu detstva a dospievania v prostredí, kde sa autá počas zimy nevypínajú, aby do rána nezamrzli a kde môže obyčajná 25-minútová prechádzka bez teplého oblečenia znamenať veľmi rýchlu smrť.

Teplotné extrémy sú normou, ale napriek tomu – alebo práve preto – si miestni vytvorili k zime osobitý vzťah. Tradičnou pochúťkou je surová mrazená ryba a deti si po škole bez váhania doprajú zmrzlinu aj pri -40 °C.

Keď sme sa Alisy pýtali, prečo jedia uprostred sibírskej zimy práve zmrzlinu, odpovedala s úsmevom: „Vieš, keď je takáto nízka teplota, zmrzlina ako taká má reálne vyššiu teplotu než je teplota okolia.“ 

Mohla by si nám na úvod priblížiť, aké bolo vyrastať v Jakutsku? Aký bol tvoj život z pohľadu niekoho, kto žije v tomto regióne od narodenia?

Život mladého človeka v Jakutsku je pravdepodobne veľmi podobný životu každého iného tínedžera. Väčšina môjho života sa točila okolo školy, priateľov a rodiny.

Pretože sú tu však veľmi dlhé a kruté zimy, zásadný rozdiel je asi len to, že väčšina socializácie vždy prebiehala vo vnútri. To sa týka všetkého: stretnutí v dome kamarátov, športov aj návštev hudobnej školy.

Keď som trocha podrástla, z Jakutska som odišla. Až vtedy mi došlo, že som vyrastala vo veľmi jedinečnom prostredí. Ľudia v iných končinách doslova nedokážu pochopiť, ako sa v Jakutsku žije. Keď im poviem, že som odtiaľ, je to ako povedať, že som prišla z inej planéty.

Tiež si dodnes pamätám, že keď som mala 16 rokov, pri prechádzke s kamarátkou sme začuli rodinu – rozprávali sa po francúzsky. To nás šokovalo. Pýtali sme sa, ako sa tu ocitli, keď sme v takom odľahlom regióne.

Bežný počet cudzincov je totiž nula – žiadni.

Kamarátka sa francúzštinu učila v škole, a tak som ju poprosila, aby s nimi skúsila prehodiť – aspoň pár slov. Strašne ma zaujímalo, odkiaľ sú. A tak sme sa s nimi začali rozprávať a zistili sme, že sú zo Švajčiarka a do mesta prišli preto, lebo ich fascinovalo, ako sa tu žije. Vtedy som si asi po prvý raz uvedomila, že môj domov ľudí naozaj zaujíma.

Z rovnakého dôvodu som sa nedávno rozhodla začať pridávať rôzne príspevky, kde o Jakutsku hovorím v anglickom jazyku, aby som ostatným ukázala, ako sa v ňom žije z pohľadu miestneho – a to napriek tomu, že svoj život som považovala za úplne bežnú realitu. Pre iných ľudí to však bežná realita nie je.

Život v Jakutsku sa zdá ako veľmi izolovaný spôsob života, no v istom zmysle ľudí veľmi spája. Všetci sa navzájom poznáme a je nutné spoliehať sa na iných. Je extrémne dôležité navzájom si dôverovať, pretože od toho závisí naozaj veľa.

Rada píšem o odľahlých a zaľudnených miestach v Rusku a častým dôvodom, prečo na takýchto miestach vznikajú usadlosti, je ťažba uhlia alebo ropy. Je to rovnaké aj v Jakutsku, alebo sa tu ľudia usadili z iných dôvodov?

Jakutsko je región, kde ľudia žijú už tisícky rokov. Archeológovia tu objavili početné náleziská staré aj 30-tisíc rokov. Predpokladá sa, že prví obyvatelia sem prišli po stopách veľkých zvierat, ktoré lovili – napríklad mamuty.

Dôvod, prečo bolo založené samotné mesto Jakutsk, siaha do 17. storočia.

Bolo akousi strategickou základňou na administratívne účely a pre zahraničný obchod – ten bol v tom čase významnou súčasťou života mesta, keď Rusko expandovalo na Sibír a Ďaleký východ.

Neskôr osada prežila preto, že sa z nej stalo veľmi dôležité logistické centrum. Nevznikla teda preto, že by tu bol život ľahký, ale preto, že žiť tu bolo potrebné a nevyhnutné.

Spomínala si, že ľudia v Jakutsku v zimnom období netrávia veľa času vonku. Ako teda vyzerá bežný život na takomto mieste? V ktorých segmentoch ľudia pracujú a akými aktivitami si krátia čas?

Realita každodenného života je prekvapivo dosť bežná – len sme sa naučili adaptovať.

Ľudia pracujú v úplne tradičných odvetviach, ako je kancelárska práca, vzdelávanie, obchod, administratíva či stavebné práce. Voľný čas trávia sedením pri káve, návštevou fitnescentra, kina, divadla či kultúrneho centra.

A áno, je pravda, že v zimnom období je sociálny život do istej miery skresaný a väčšinu dní trávime vo vnútri. Ale v lete všetko ožíva. Začína obdobie festivalov, výletov do prírody, piknikov… Ľudia totiž často predpokladajú, že v Jakutsku je neustále zima, čo nie je pravda. V lete môžu teploty vystúpiť aj na +35 °C. Dokonca sa dá kúpať v jazere alebo v rieke.

Aká je priemerná teplota počas roka a ako definujete leto?

Leto u nás trvá len od júna do augusta a bežné teploty sa pohybujú okolo 20 až 24 °C. V júli síce na krátky čas vyskočia vyššie, no rýchlo sa vrátia späť.

Jar aj jeseň sú extrémne krátke – prejdú doslova lusknutím prsta. Jar trvá približne od apríla do mája, pričom začiatok apríla často ešte sprevádza posledná vrstva snehu. Toto obdobie nemám v láske – vonku je všetko špinavé a rozmočené. Topiaci sa sneh vytvára mláky, chodníky sú pokryté vodou a pohyb po nich je náročný.

Jeseň sa prakticky obmedzuje na september a možno prvú polovicu októbra. Už v polovici októbra zvyčajne začína snežiť.

Priemerná ročná teplota je podľa mojich vedomostí približne -20 °C. Túto hodnotu výrazne ovplyvňujú zimné extrémy, keď teplota klesá až k -50 °C.

A čo v zime? Je to naozaj tak, že život vonku ako taký prestane existovať? Venujete sa aspoň zimnému športu, alebo také niečo neprichádza do úvahy?