Mali rovnakú štruktúru, pôsobili uhladene a po krátkom úvode prechádzali do abstraktných opisov jej práce. Podľa nej bolo zrejmé, že boli vytvorené nástrojmi, ako sú ChatGPT, Google Gemini či Claude.
Zároveň si všimla aj širší trend, priblížila pre BBC. Študenti na prestížnom Massachusetts Institute of Technology (MIT) podľa nej dnes zabúdajú oveľa viac informácií než pred niekoľkými rokmi.
Ide o posun, ktorý si odborníčka spája práve s rastúcim využívaním umelej inteligencie (AI).
Kosmyna preto upozorňuje, že nadmerné spoliehanie sa na chatbotov (označujeme ich ako skupinu tzv. large language models alebo LLM), do ktorých patrí aj ChatGPT, Claude alebo Google Gemini, môže mať dlhodobé dôsledky. Podľa nej sa môže meniť spôsob, akým používame jazyk, formulujeme myšlienky a spracúvame informácie.
Varovný prst však najviac dvíha pri téme oslabovania niektorých kognitívnych schopností. Ľudskou rečou: používanie chatbotov môže podľa nej spôsobovať „hlúpnutie“.
Nepoužívame mozog a ľahko zabúdame
Umelú inteligenciu dnes podľa nej, ale aj podľa mnohých ďalších výskumníkov, využíva čoraz viac ľudí na tzv. kognitívne odľahčovanie.
Vedci sa v súčasnosti intenzívne venujú otázke, aké negatívne dôsledky môže mať nadmerné spoliehanie sa na AI nástroje, najmä skupinu LLM. Niektoré štúdie poukazujú na výrazný nárast tzv. google efektu pri častejšom využívaní podobných nástrojov.
Google efekt označuje jav, pri ktorom máme tendenciu zabúdať informácie, ktoré sú ľahko dostupné online. Ide napríklad o adresy, trasy či telefónne čísla. Úzko združeným termínom je pojem digitálna amnézia.
Myslíte si, že vás sa to netýka? Tak schválne: skúste si spomenúť na meno súčasnej ministerky hospodárstva a na adresu svojej všeobecnej lekárky.
Nahlásiť chybu v článku