Aby si Kosmyna overila svoje podozrenia, pripravila spolu s kolegami z MIT Media Lab experiment. Oslovili 54 študentov, ktorých požiadali o napísanie eseje, pričom ich rozdelili do troch skupín. Prvá používala pri písaní ChatGPT, druhá mala k dispozícii iba vyhľadávanie na googli (bez AI súhrnov) a tretia pracovala úplne bez technológií.
Počas písania vedci sledovali mozgovú aktivitu pomocou merania mozgových vĺn.
Výsledky, ktoré zatiaľ neprešli vedeckým publikovaním, naznačujú znepokojivý trend. Študenti používajúci ChatGPT vykazovali približne o 55 % nižšiu mozgovú aktivitu v porovnaní s ostatnými skupinami.
Naopak, mozog študentov, ktorí písali samostatne, bol výrazne aktívnejší. Podľa vedkyne sa „rozžiaril“ naprieč viacerými oblasťami – intenzívnejšie pracovali centrá spojené s vizuálnou predstavivosťou, kreativitou aj spracovaním informácií.
Rozdiel sa prejavil aj v pamäti. Študenti zo skupiny s ChatGPT si po odovzdaní eseje nedokázali vybaviť vlastné formulácie a viacerí mali pocit, akoby text ani nebol ich.
Podobné varovania prinášajú aj ďalšie výskumy. Objavuje sa napríklad pojem kognitívna kapitulácia (tendencia nekriticky prijímať odpovede umelej inteligencie a uprednostňovať ich pred vlastným úsudkom). Iné štúdie zas ukazujú, že zdravotníci, ktorí niekoľko mesiacov používali AI na skríning rakoviny hrubého čreva, mali následne horšie výsledky pri samostatnom rozpoznávaní nádorov bez technologickej podpory.
Ako bojovať proti mentálnemu úpadku? Vyskúšajte tieto prompty
Napriek tomu sa vedci zhodujú, že riešením nie je veľké jazykové modely úplne odmietnuť. Chatboty môžu byť užitočným nástrojom – problém nastáva až vtedy, keď nimi začneme nahrádzať vlastné premýšľanie. Používanie umelej inteligencie môže byť vedomé a nastavené tak, aby naše schopnosti neoslabovalo, hovorí výpočtová neurovedkyňa Vivienne Mingová, autorka knihy Robot Proof.
Navrhuje smerovať k tzv. hybridnej inteligencii: človek by mal mať najprv vlastný postoj a až následne zapojiť nástroje. Nemali by slúžiť na to, aby za nás odpovedali na jednoduché otázky.
Jednou z techník, ktorú odporúča, je tzv. prompt nepriateľa. Po vytvorení vlastného úsudku môžeme nástroj vyzvať, aby zaujal opačnú pozíciu, zahral sa na nášho úhlavného nepriateľa a argumentoval proti nám. Umelá inteligencia sa tak nestáva náhradou myslenia, ale partnerom v diskusii, ktorý nás núti svoje závery prehodnocovať.
Druhou metódou je tzv. produktívne trenie. Namiesto priamej odpovede si môžeme od nástroja vyžiadať len kontext alebo doplňujúce otázky. To nás núti hľadať riešenia samostatne a aktívne pracovať s informáciami.
Kosmyna uzatvára, že by sme si mali dávať pozor na kognitívne skratky, ktoré „náš mozog miluje“. Kľúčové je vedome sa vystavovať mentálnej námahe. Práve tá podporuje pamäť, kreativitu aj schopnosť kriticky myslieť.
Muž tvrdí, že objavil „bič“ na podvodníkov: Slovenské banky vysvetľujú, ako by mali klienti reagovať
Nahlásiť chybu v článku