Za hranicami Európy stojí za zmienku Indonézia, známa svojím neutrálnym postojom k väčšine medzinárodných konfliktov.
Prvý prezident Achmed Sukarno jej zahraničnú politiku charakterizoval ako „slobodnú a aktívnu“. Krajina je známa myšlienkou o zachovaní svetového mieru, čo z nej robí relatívne bezpečnú destináciu.
Na opačnom konci spektra sú malé ostrovy Tuvalu, ležiace medzi Havajom a Austráliou. S populáciou iba okolo 11-tisíc obyvateľov a veľmi obmedzenou infraštruktúrou či prírodnými zdrojmi by tento ostrovný štát pravdepodobne nebol atraktívnym cieľom pre žiadneho agresora.
Do zoznamu bezpečných krajín sa dostala aj Argentína. Krajina síce v minulosti participovala na niektorých konfliktoch, no jej bohatá pôda a hojnosť plodín, vrátane pšenice, z nej robia jedno z miest s najväčšou pravdepodobnosťou prežitia prípadného hladomoru.
Bhután, Čile, Fidži a Južná Afrika
Bezpečnou lokalitou je aj Bhután. Od vstupu do OSN v roku 1971 sa drží vyhlásenia o neutralite a nevstupuje do žiadnych konfliktov. Krajina je vnútrozemská a obklopená horskými masívmi, čo zvyšuje jej obranyschopnosť.
Ďalšou vhodnou krajinou je Čile, ktorá vďaka bohatstvu prírodných zdrojov a rozvinutej infraštruktúre poskytuje podmienky pre prežitie aj v krízových situáciách. Podobne Fidži, vzdialené od väčšiny konfliktných regiónov a známe rozsiahlymi lesmi a nerastnými zdrojmi, predstavuje relatívne bezpečné útočisko.
Nakoniec nemožno zabudnúť na Južnú Afriku. Krajina je známa množstvom potravín, úrodnou pôdou, zásobami sladkej vody a vinohradmi. Prežiť by tu bolo pomerne jednoduché, pričom moderná infraštruktúra zvyšuje šance na bezpečné a stabilné životné podmienky.
Nahlásiť chybu v článku