Už jedna noc bez spánku poškodzuje mozog. Toto sa s ním stane, ak nepôjdete spať

Občas sa to prihodí každému. Či už ťaháte nočnú smenu, píšete záverečnú prácu, seminárku, alebo sa učíte na skúšku. Noc bez spánku však pre naše telo nie je ničím príjemným. Práve naopak. Na vplyv bezsennej noci na ľudské telo sa pozreli neurobiológovia z Nórska a ich výsledky sú pomerne hrozivé. Možno si po ich prečítaní, ďalšiu bezspánkovú noc v budúcnosti premyslíte.

Skupina nórskych neurobiológov sa na vplyv nedostatku spánku na ľudský mozog pozrela už v roku 2015. Ich závery sú pritom poriadne odraďujúce. Svoj experiment vykonali na vzorke 21 zdravých mladých mužov, ktorý po 23 hodinách bdenia, podstúpili sériu DTI testov. Tie poskytujú akúsi vizuálnu mapu bielej mozgovej hmoty.

Dobrovoľníci, ktorí sa zúčastnili na výskume, nespali presne 23 hodín. Počas tohto času nemohli užívať alkohol, nikotín ani kofeín. Pred samotným DTI testom navyše nemohli ani jesť. Vyšetrenia DTI u respondentov už po jednej prebdenej noci, ukázali významné zmeny v bielej mozgovej hmote. Výsledky ukázali, že už 24 hodín bez spánku spôsobuje v mozgu rozsiahlu frakčnú anizotropiu – zníženú schopnosť spájania súvislostí – čo po takejto noci môžete na vlastnej koži pocítiť.

DTI testy pritom zaznamenali zmeny vo všetkých častiach mozgu. Dodnes však odborníci nevedia, ako dlho toto poškodenie mozgu trvá a či nasledujúca noc s dlhým spánkom napraví úplne všetky vzniknuté škody. Hlavný autor štúdie Torbjørn Elvsåshagen však uvádza, že podľa jeho názoru, sú zmeny mikroštruktúry bielej hmoty krátkodobé a reverzné. K náprave by údajne malo dôjsť po niekoľkých nociach kvalitného spánku. Dlhodobý nedostatok spánku by však mohol vyústiť do dlhodobých zmien.

Napriek tomu, že bola štúdia vykonaná na malej vzorke respondentov, ponúka zaujímavé závery. Dvaja z dobrovoľníkov navyše nevykazovali vyššie uvedené príznaky, čo poukazuje na to, že niektorí ľudia môžu byť pred nedostatkom spánku lepšie chránení. Na zistenie tejto skutočnosti by bol však potrebný výskum na širšej výskumnej vzorke.

Pozri aj: Neprežije najsilnejší, ale najlenivejší. Nová štúdia tvrdí, že kľúčom k prežitiu je čo najmenej aktivity

ScienceAlert