Ilustračná foto: Jack W. Aeby, July 16, 1945, Civilian worker at Los Alamos laboratory, working under the aegis of the Manhattan Project., Public domain, via Wikimedia Commons / Trinity_crater.jpg: Federal government of the United Statesderivative work: Bomazi, Public domain, via Wikimedia Commons

Veda záhadu nedokáže vyriešiť ani po desaťročiach.

Prvý výbuch atómovej bomby na svete, ktorý v roku 1945 uskutočnila americká armáda, viedol k vzniku vzácnych kryštálov. Napriek desaťročiam výskumu však stále majú viac otázok ako odpovedí.

Vedci hovoria o zázraku

Ako informuje web Interesting Engineering, keď v roku 1945 v oblasti Trinity vybuchla prvá atómová bomba, premenila púštny piesok na jedinečné laboratórium. Diali sa tu veci, ktoré sa zdali byť nemožné. Ešte aj teraz, o niekoľko desaťročí neskôr, vedci objavujú veci, ktoré by nemali existovať a bežná chémia ich nedokáže celkom vysvetliť.

Vedci nedávno objavili doteraz neznámy klatrát v zložení vápnik-meď-kremík v troskách z jadrového testu Trinity. Kubický kryštál s tvarom klietky, ktorý bol nájdený v sklovitom materiáli pomenovanom trinitit, predstavuje prvý potvrdený klatrát vzniknutý v dôsledku jadrového výbuchu. Ide o kryštál, ktorý vedci nedokážu vytvoriť v štandardnom laboratóriu, informujú v štúdii publikovanej prostredníctvom PNAS.

Trinitit, foto: Shaddack, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons
Klatráty je možné označiť za zázraky mikroskopického sveta. Tieto kryštály pozostávajú z atómových „klietok“, ktoré vo svojom vnútri zadržiavajú hosťovské atómy. Podľa štúdie ide pri tomto doteraz neznámom materiáli o klatrát typu I, ktorý sa skladá z vápnika, medi a kremíka. Táto konkrétna forma má kubickú štruktúru a vyznačuje sa geometrickými tvarmi, ako sú dvanásťsteny.

Sú nutné extrémne podmienky

Jeho štruktúra sa vyznačuje molekulárnou klietkou vytvorenou z kostry pozostávajúcej z kremíka a medi. Tá tvorí pevnú mriežku. Klietky zachytávajú atómy vápnika, čím vytvárajú stabilné, no zároveň exotické usporiadanie hmoty, ktoré sa za bežných podmienok nevyskytuje. Na vznik takéhoto „zázraku“ boli potrebné extrémne podmienky, a to teplota prekračujúca milión stupňov, drvivý atmosférický tlak a proces ochladzovania, ktorý je taký rýchly, že v podstate zmrazí atómy vo vzduchu skôr, než sa stihli vrátiť do normálneho stavu.

Z historického hľadiska ide o skutočne fascinujúci objav, no vedci majú aj ďalšie dôvody na radosť. Kryštály ako je tento zachytávajú zlomok sekundy fyzikálneho javu, ktorý ľudia takmer nikdy nemajú možnosť vidieť na vlastné oči.

Môžu nám ale pomôcť porozumieť tomu, ako sa hmota správa pri iných udalostiach, ako je napríklad úder blesku, dopad meteoritov, ale aj zrážka planét. Umožňuje to nahliadnuť do sveta, v ktorom je možné vidieť, ako sa hmota správa v extrémnych a nestabilných podmienkach.

Uložiť článok

Najnovšie články