To, čo malo byť relatívne jednoduchým konsolidačným opatrením, sa postupne zmenilo na jeden z najzamotanejších legislatívnych problémov posledných mesiacov. Vláda chcela zrušením niektorých dní pracovného pokoja zvýšiť výkon ekonomiky a zároveň ušetriť desiatky miliónov eur, ktoré mali pomôcť stabilizovať verejné financie.
Namiesto jasného a zrozumiteľného riešenia však vznikla situácia, v ktorej sa prelínajú nejasné pravidlá, rozdielne výklady zákonov a praktické problémy v každodennom fungovaní. Výsledkom je paradox, ktorý pocítia zamestnanci aj zamestnávatelia.
Ľudia majú počas sviatkov pracovať, no zároveň im podľa platnej legislatívy patrí vyššia mzda, čo vytvára tlak na rozpočty firiem aj štátu. Opatrenie, ktoré malo priniesť úspory a vyšší výkon ekonomiky, sa tak mení na krok, ktorý môže v konečnom dôsledku stáť verejné financie aj podnikateľské prostredie ďalšie milióny eur a zároveň prehlbovať neistotu v tom, ako majú nové pravidlá v praxi fungovať.
Vláda hľadala peniaze aj v kalendári
Premiér Robert Fico už na začiatku leta 2025 otvorene hovoril o tom, že štát potrebuje nájsť nové zdroje príjmov. Jednou z možností bolo práve zníženie počtu dní pracovného pokoja. Podľa jeho výpočtov mohol každý zrušený sviatok priniesť približne 150 miliónov eur. V tom čase išlo ešte o návrh, ktorý mal byť jednou z alternatív k iným opatreniam, napríklad k úpravám daní. Postupne sa však táto myšlienka stala súčasťou širšieho balíka, ktorý mal stabilizovať verejné financie.
Zlom nastal 25. septembra 2025. Poslanci schválili konsolidačný balíček, ktorý mal priniesť miliardové úspory. Opatrenia sa dotkli nielen daní a odvodov, ale aj každodenného fungovania ľudí. Minister financií Ladislav Kamenický predstavil súbor zmien, ktorý zahŕňal aj zásah do sviatkov.
Trvalo sa zrušil deň pracovného pokoja 17. novembra a dočasne aj 6. januára, 8. mája a 15. septembra. Zároveň sa zrušil zákaz predaja počas niektorých sviatkov, čo malo zvýšiť ekonomickú aktivitu.
Kritika prišla okamžite, ozvali sa veriaci aj politici
Rozhodnutie vyvolalo silnú reakciu. Rusínska komunita upozornila, že zrušenie voľna počas 6. januára zasahuje do ich najdôležitejších sviatkov. „Vianoce sú pre značnú časť ľudí jednými z najväčších sviatkov v roku,“ uviedol Martin Karaš. Navrhol, aby vláda zvážila zrušenie iného sviatku. Kriticky sa vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska, ktorá upozornila na význam sviatkov pre rodiny a vieru. Podporu kritike vyjadrila aj Aliancia za nedeľu. Z politickej scény zaznela ostrá kritika od Michala Šimečku, ktorý vládu obvinil z prenášania záťaže na občanov.
V novembri 2025 ukázal prieskum výrazný nesúhlas verejnosti. Až 62 percent Slovákov si želalo, aby 17. november zostal dňom pracovného pokoja. Tento deň vnímajú ako symbol boja za slobodu a demokraciu. Pozitívne ho hodnotilo 68 percent opýtaných. Podpora zrušenia sviatku bola výrazne nižšia a pohybovala sa len okolo jednej štvrtiny populácie. Zaujímavé bolo aj to, že silnejšiu podporu mal tento sviatok medzi mladšími generáciami.
Rok 2026 priniesol zlom, objavila sa legislatívna “chyba”
Skutočné dôsledky sa naplno prejavili až v roku 2026. Ukázalo sa, že parlament síce zmenil zákon o štátnych sviatkoch, no Zákonník práce zostal bez úpravy. To znamená, že dni ako 8. máj a 15. september už nie sú dňami pracovného pokoja, no stále sa považujú za sviatky. Zamestnanci tak musia nastúpiť do práce, ale zároveň majú nárok na príplatok minimálne 100 percent priemerného zárobku. Vznikla tak situácia, ktorú mnohí označujú za bezprecedentnú.
Zamestnávatelia upozorňujú, že opatrenie má opačný efekt, než vláda očakávala. Namiesto úspor prináša dodatočné náklady. „A to je presne opak konsolidácie,“ uviedol Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Firmy podľa neho čelia neistote a nevedia plánovať pracovný režim. Podľa Andreja Lasza, generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ide aj o negatívny signál pre zahraničných investorov. Takéto kroky podľa neho znižujú dôveru v stabilitu podnikateľského prostredia.
Odborári hovoria o chaose
Odborári síce kritizujú nejasnú legislatívu, no upozorňujú, že aktuálny stav je pre zamestnancov výhodný. „Dostali sme sa do situácie chaosu,“ uviedla Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Podľa nej majú zamestnanci na príplatky nárok, keďže zákon nebol upravený. To znamená, že mnohí ľudia môžu zarobiť viac ako počas bežného pracovného dňa, hoci pôvodne mali prísť len o voľno.
Situáciu komplikoval aj spor medzi ministerstvami. Rezort práce tvrdil, že problém patrí pod ministerstvo financií. To, naopak, poukazuje na Zákonník práce. Minister práce Erik Tomáš pôvodne hovoril o chybe, ktorú treba opraviť. Premiér Robert Fico však neskôr označil vzniknutý stav za zámer. „My sme presne vedeli, o čo ide,“ vyhlásil.
Úspory sa rozplynuli, štát môže prerobiť
Pôvodné odhady počítali s tým, že opatrenie prinesie približne 45 miliónov eur. Realita je však výrazne slabšia. Odhady hovoria, že výsledný prínos môže byť len okolo 15 miliónov eur. Samotné príplatky za prácu počas sviatkov môžu štát stáť približne 10 miliónov eur. To znamená, že efekt opatrenia sa výrazne znižuje a jeho ekonomický prínos je otázny.
Ako sa situácia prejaví v každodennom živote, závisí od konkrétnych zamestnávateľov. V priemysle, kde výrobu nemožno zastaviť, zamestnanci pravdepodobne nastúpia do práce a získajú príplatky. Inde môžu firmy nariadiť dovolenku, obmedziť prevádzku alebo vyhlásiť prekážku v práci. Isté je len to, že sviatok už automaticky neznamená voľno.
Ak chce zamestnanec zostať doma, musí si vziať dovolenku. Rozhodnutie, ktoré malo priniesť úspory, tak vytvorilo systém, ktorý je nejasný, nákladný a bude si vyžadovať ďalší zásah zákonodarcov.
Štát pravidlá vysvetlil až dodatočne
Najnovší posun nastal 14. apríla 2026. Ministerstvo práce po týždňoch nejasností vydalo usmernenie, ktoré má vysvetliť, ako budú fungovať sviatky 8. mája a 15. septembra v praxi. Práve tieto dni sa stali symbolom celého problému. Štát tým potvrdil zvláštny model, ktorý dovtedy vyvolával otázky. Sviatky zostávajú sviatkami, no zároveň sa ruší ich základná vlastnosť, deň pracovného pokoja.
Usmernenie jasne stanovilo, že ide o bežné pracovné dni. Zamestnávatelia môžu nariadiť prácu bez obmedzení a zamestnanci sú povinní nastúpiť, ak nemajú schválené voľno. To zásadne mení doterajšiu realitu.
Samotný sviatok už automaticky neznamená, že zostanete doma. Ak chcete voľno, musíte si ho vybaviť sami, najčastejšie formou dovolenky. Zmena sa dotkne aj jej plánovania. Ak vám do dovolenky spadne napríklad 8. máj, nebude sa posudzovať ako sviatok, ale ako bežný deň, ktorý sa vám odpočíta z nároku.
Zarobíte viac, aj keď pracujete ako bežne
Kľúčový paradox však zostáva. Aj keď sa pracuje ako v bežný deň, finančné zvýhodnenie sa nemení. Za prácu počas týchto dní patrí príplatok ako za sviatok. V praxi tak vzniká netypická situácia, pracujete štandardne, no dostanete zaplatené viac. Práve táto kombinácia bola zdrojom dlhodobých nejasností. Zamestnávatelia upozorňovali, že nevedia, aké pravidlá majú presne uplatňovať, a či majú dni vnímať ako sviatok alebo pracovný deň. Usmernenie teraz potvrdilo, že ide o oboje naraz.
Na situáciu reagoval aj odborník na dane a odvody Jozef Mihál, ktorý tento model označil ako pracovné sviatky. „8. máj 2026 a 15. september 2026 sú na účely Zákonníka práce pracovné dni, zamestnanci môžu a mali by pracovať,“ uviedol. Zamestnávatelia podľa neho môžu nariadiť akúkoľvek prácu v rámci pracovných zmlúv a obmedzenia pre sviatky sa neuplatnia.
Zároveň však platí, že zamestnanci majú nárok na príplatok vo výške 100 percent priemerného zárobku. Pri dohodároch ide o sumu 5,259 € za hodinu. Mihál zároveň upozornil aj na dôsledky tohto prístupu. „Záver, že sa čerpaná dovolenka na deň, ktorý je sviatkom, zamestnancovi odrátava z dovolenky, je veľmi tvrdý a nebezpečný,“ uviedol.
Modelová situácia, koľko reálne zarobíte
Aby ste si vedeli presne predstaviť dosah na výplatu, pozrime sa na konkrétne sumy. Pre výpočet rátame s približne 21 pracovnými dňami v mesiaci a so štandardným zdanením bez detí či iných bonusov.
Hrubá mzda 1000 €
Denná mzda je približne 47,60 €.
Za prácu počas sviatku dostanete dvojnásobok, teda 95,20 € v hrubom. V čistom ide približne o 74 €, keďže počítame s orientačným čistým podielom okolo 78 percent po odpočítaní odvodov a dane.
Hrubá mzda 1500 €
Denná mzda je približne 71,40 €.
Za sviatok dostanete 142,80 € v hrubom. V čistom ide približne o 110 €, pri orientačnom čistom podiele okolo 77 percent.
Hrubá mzda 2000 €
Denná mzda je približne 95,20 €.
Za sviatok dostanete 190,40 € v hrubom. V čistom ide približne o 146 €, pri orientačnom čistom podiele okolo 76 percent.
Nie všetko je vyriešené, problémy sa môžu ešte objaviť
Aj napriek usmerneniu ostáva viacero otvorených otázok. Nie je úplne jasné, ako sa bude postupovať pri hromadnom čerpaní dovolenky, náhradnom voľne či pri organizácii pracovného času. Nejasnosti môžu vzniknúť aj pri práci z domu alebo pri tom, aký predstih musí zamestnávateľ dodržať pri oznamovaní zmien. Usmernenie zároveň naznačuje, že rýchla legislatívna úprava zatiaľ nepríde.
Firmy aj zamestnanci sa tak budú musieť prispôsobiť novému režimu, ktorý kombinuje pracovný deň so sviatočným odmeňovaním a ktorý v praxi zatiaľ nemá obdobu.
Odborníci hovoria o precedense, podobný model tu ešte nebol
Bývalý minister práce Jozef Mihál v rozhovore pre Denník N upozornil, že situácia, ktorá vznikla, nemá v slovenskej legislatíve obdobu. „Je to precedens, ktorý v našej legislatíve nemá obdobu, pracovné sviatky sme tu ešte nikdy nemali,“ uviedol. Podľa neho usmernenie ministerstva práce síce odpovedalo na viaceré praktické otázky, zároveň však nemá právne záväzný charakter.
V praxi tak môže dochádzať k sporom medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, pričom rozhodujúce slovo môžu mať až súdy. Mihál zároveň upozorňuje aj na konkrétne dosahy v praxi. Zamestnávatelia môžu podľa výkladu ministerstva nariaďovať prácu bez obmedzení v rámci pracovnej zmluvy a zároveň aj čerpanie dovolenky.
„Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť čokoľvek v súlade s jeho pracovnou zmluvou,“ vysvetlil. Zároveň poukazuje na to, že dovolenka čerpaná počas tohto dňa sa môže započítavať do nároku, čo podľa neho otvára priestor na širšie využívanie nariaďovanej dovolenky.
Podľa jeho slov môže zamestnávateľ rozhodnúť o režime práce aj s relatívne krátkym predstihom. Stačí, aby ho oznámil približne týždeň vopred, čo v praxi znamená, že zamestnanci sa konkrétny režim môžu dozvedieť až na konci apríla.
Školy zatiaľ nemajú jasno
Špecifická situácia vznikla aj v školstve, kde zatiaľ nie je úplne jasné, ako sa bude postupovať. Minister školstva Tomáš Drucker uviedol, že zamestnancom v školách patrí za prácu počas 8. mája príplatok, prípadne im môže riaditeľ umožniť čerpanie náhradného voľna.
V praxi to však naráža na limity. Riaditeľ školy môže podľa zákona udeliť voľno najviac na päť dní počas školského roka a len zo závažných dôvodov. Ak by malo byť voľna viac, muselo by zasiahnuť ministerstvo, a to len v prípade mimoriadnej situácie.
V hre je aj skorší koniec školského roka
Niektoré školy preto zvažujú alternatívne riešenia. Jednou z možností je presun voľna na koniec školského roka. Podľa ministra Druckera by mohli mať žiaci náhradné voľno napríklad 30. júna, čím by sa letné prázdniny začali skôr. Zároveň pripustil, že sa môže diskutovať aj o ďalších termínoch. O celkových vplyvoch tohto riešenia chce rezort školstva rokovať s ministerstvom financií, pričom náklady sa odhadujú na viac ako 20 miliónov eur.
Odborári upozorňujú, že možností je viac a školy by mali postupovať individuálne. Podľa predsedu školských odborov Pavla Ondeka môže riaditeľ udeliť riaditeľské voľno alebo sa dohodnúť so zamestnancami iným spôsobom. „Odporúčame, aby podpísali dodatok ku kolektívnej zmluve, kde by v tento deň neboli v práci, ale mali by plnú náhradu platu bez dôsledku na čerpanie dovolenky,“ vysvetlil. Ak sa škola rozhodne zostať otvorená a výučba bude prebiehať, zamestnancom patrí príplatok za prácu počas sviatku.
Mnohé školy zatiaľ nevedia, ktorú možnosť zvoliť. Musia pritom vychádzať z rozpočtu, ktorý už majú pridelený, dodatočné financie nedostanú. Vzniká tak ďalšia oblasť, kde sa prejavuje dôsledok zmeny. Aj v školstve platí rovnaký paradox ako inde, sviatok zostáva sviatkom, no zároveň je pracovným dňom, čo komplikuje organizáciu aj financovanie.
Rodiny s deťmi
Situácia môže mať konkrétny vplyv aj na rodiny s deťmi. Hoci 8. máj 2026 je podľa aktuálneho výkladu pracovným dňom, viacerí zriaďovatelia škôl a škôlok zvažujú, že na tento deň vyhlásia riaditeľské voľno. V praxi to znamená, že zariadenia môžu zostať zatvorené, aj keď nejde o deň pracovného pokoja.
Pre rodičov to otvára dôležitú otázku, ako zabezpečiť starostlivosť o deti. Ak bude škola alebo škôlka zatvorená, rodič má nárok na ošetrovné.
Platí to pri deťoch do 11 rokov, respektíve do 18 rokov v prípade, že ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ošetrovné je možné čerpať najviac 14 kalendárnych dní. Zároveň platí, že z jedného dôvodu, teda napríklad z konkrétneho zatvorenia školy, vzniká nárok len raz a môže ho využiť iba jeden z rodičov.
Po splnení podmienok si dávku miesto rodičov môžu uplatniť napríklad starí rodičia. Výška dávky ošetrovné je 55 % z denného vymeriavacieho základu poistenca, teda z jeho hrubej dennej mzdy.
Voľno dávajú aj firmy, banka zatvorí pobočky
Podobnú cestu ako niektoré školy volia aj veľké firmy. Slovenská sporiteľňa oznámila, že 8. mája vyhlási takzvaný nebankový deň a svojim zamestnancom poskytne voľno. Pobočky banky zostanú zatvorené, no služby pre klientov budú dostupné bez obmedzení. Banka bude fungovať prostredníctvom digitálneho bankovníctva George, siete bankomatov a klientskeho centra.
„Rozhodli sme sa vyhlásiť 8. máj za nebankový deň a poskytnúť našim zamestnancom voľno. Vieme zabezpečiť plnohodnotný servis pre klientov aj v takomto režime,“ uviedla hovorkyňa banky Marta Cesnaková. Klienti budú môcť využívať mobilnú aplikáciu a internet banking bez obmedzení, rovnako aj bankomaty či infolinku. Banka zároveň zabezpečí aj nevyhnutný chod svojich služieb.
Reagujú už aj mestá
Na nové pravidlá začínajú reagovať aj verejné inštitúcie. Bratislavský magistrát avizoval, že 8. mája poskytne väčšine svojich zamestnancov mimoriadne voľno, ak parlament dovtedy nezmení pravidlá pre vyplácanie príplatkov. Dôvod je praktický: mesto priznáva, že nemá dostatok financií na plošné vyplatenie 100-percentných príplatkov.
„Súčasné rozpočtové možnosti nám neumožňujú plošne vyplatiť 100-percentné príplatky všetkým zamestnancom,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Výnimku budú tvoriť len pracoviská, kde je nevyhnutné zabezpečiť chod služieb. V týchto prípadoch budú zamestnanci pracovať podľa potreby.
Bratislava zároveň upozorňuje na nejednotný výklad zo strany štátu. Podľa magistrátu prichádzajú rozporné vyjadrenia z ministerstva práce a ministerstva financií, čo komplikuje rozhodovanie zamestnávateľov. Samospráva preto žiada jasné a záväzné stanovisko. Súčasný stav podľa nej vytvára neistotu a núti inštitúcie hľadať vlastné riešenia.
K novému režimu sviatkov 8. mája a 15. septembra budú jednotlivé samosprávy pristupovať individuálne, viaceré z nich avizovali, že pôjdu formou plateného voľna. Kombináciu režimov možno vo všeobecnosti očakávať aj v prípadne samosprávnych krajov.
Niektoré služby však budú musieť fungovať v bežnom režime. Zároveň by zo strany štátu prijali jasnú a jednoznačnú komunikáciu, nie dlhodobo rozporné vyjadrenia ministerstiev.
Ako to bude v praxi, záleží od vašej situácie
Celá situácia okolo 8. mája nie je pre všetkých rovnaká. To, či budete pracovať, dostanete príplatok alebo si budete musieť zobrať dovolenku, závisí od toho, aký máte pracovný režim. Ak v ten deň pracujete, dostanete mzdu aj príplatok vo výške 100 percent priemerného zárobku. Platí to aj v prípade, ak odpracujete len časť zmeny, napríklad niekoľko hodín.
Niektorí zamestnanci však majú odlišné podmienky. Týka sa to najmä vedúcich pozícií alebo ľudí, ktorí majú špecificky nastavenú pracovnú zmluvu. V takýchto prípadoch nemusí byť príplatok automatický. Rovnako ho nedostanete, ak v ten deň vôbec nepracujete, napríklad preto, že vám podľa rozvrhu nevyšla zmena.
Dovolenka vás „nezachráni“
Ak si vezmete dovolenku, deň sa vám normálne odpočíta z nároku, aj keď ide o sviatok. Inak povedané, o deň dovolenky prídete. To isté platí aj v prípade, ak vám dovolenku nariadi zamestnávateľ. Dostanete síce náhradu mzdy, ale deň sa vám započíta ako vyčerpaný.
Ak zostanete doma pre prekážku na strane zamestnávateľa, napríklad vám nedajú prácu, môžete dostať náhradu mzdy, zvyčajne od 60 do 100 percent. Príplatok za sviatok vám však nepatrí. Podobne je to aj pri náhradnom voľne za nadčas. Peniaze ste už dostali skôr, takže za tento deň nič navyše nedostanete.
Pri niektorých druhoch voľna, napríklad pri platenom voľne typu „sick day“, všetko závisí od zamestnávateľa. Ten rozhodne, či a koľko vám zaplatí. Celé nastavenie tak nie je jednotné. Každý zamestnanec môže mať inú skúsenosť podľa toho, kde pracuje a aké má podmienky. Práve preto vzniká chaos, na ktorý upozorňujú firmy aj odborníci.
Tohtoročný 8. máj tak nebude mať jednu jednotnú podobu pre všetkých. V rôznych firmách, inštitúciách či odvetviach bude prebiehať odlišne podľa toho, aký režim si zamestnávatelia zvolia a aké podmienky sa uplatnia na jednotlivé pracovné pozície.
Rozdiely sa tak prejavia v organizácii práce aj v samotnom priebehu dňa. Kým niektorí zamestnanci nastúpia do práce, iní môžu mať voľno alebo iný režim fungovania. Výsledná podoba bude závisieť od konkrétnych rozhodnutí na úrovni jednotlivých pracovísk. O tom, ako bude tento deň vyzerať v praxi, tak nerozhoduje jeden jednotný model, ale kombinácia pravidiel a individuálnych nastavení u zamestnávateľov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku